Kráľovná 1.kapitola

10. října 2009 v 10:36 | Tessa |  Kráľovná
Kráľovná 1. kapitola


Bol horúci deň a preto som si obliekla len tenké šaty s jedným krátkym rukávom. Vlasy som si vyčesala dohora a doplnila ich jemnou sponou.
,,Uprevuješ sa? Chystáš sa na niečo zvláštneho?" Spýtala sa Rhona, veľmi pekné sotva 17-ročné dievča. Bola mojou dobrou priateľkou, ale niekedy bovedala všetko na plnú pusu. Nakoniec však, úprimnosť bola veľmi dobrá vlastnosť. Aspoň pre mňa.
,, Nie, Enike chce zviesť kráľa! Che!" prehovorila Nikilo, 22 ročná mladá žena. Síce mala už 31 nikto ju nechcel. Vôbec nebola pekná, ale ona si myslela že vypadá lepšie ako samotná kráľovná. Ale najprv by som sa mala asi predstaviť. Volám sa Klaudia Seliová, jediný žijúci človek z hlavnej dynastie Seliovcov, bývalej Rímskej kráľovskej dynastie. Ako malá som z Ríma ušla, keď vyvraždili moju rodinu. Ako malá som bola dosť tlstá, zvyknutá na luxusný život a iný som ani nepoznala. Dnes som už pracovala v službách kráľovnej Neapolu. Momentálne vyzerám úplne inak ako v detstve. Ak by som niekomu povedala že som Klaudia Seliová, vysmial by ma. Bola som vysoká a veľmi chudá - keď sa potĺkate mestami a dedinami a nejete viac ako týždeň, ľahko stratíte kilogrami. Čierne dlhé vlasy som už mala dnes ostrihané a siahali len po plecia.
,,Čo robia moje dámy?" opýtala sa kráľovná Henriete hneď ako vošla do miestnosti. Všetky sme sa zborovo uklonili. Henriete bola 30ročná žena. Bola pekná, ale tak netypicky pekná. Veľmi som ju obdivovala. Nebola totiž LEN kráľovou manželkou, bola samostatnou kráľovnou, ako Henriete I. Vládla dobre, síce nedobývala žiadne iné krajiny či štáty, ale odkedy usadla na trón bolo v Neapole celkom dobre. Kráľovná mi bola ako matka. A to asi preto, že s manželom, ktorý bol síce kráľom, ale o vládnutí nevedel nič, vytvárali rodinnú atmosféru. Henriete sa usadila na svojom kresle a zasmiala sa. ,, Ach dievčatá moje! Čo by som ja bez vás robila! Ste mi ako dcéry!" Tak to bola pravda. Henriete nemala deti a mňa vždy mrzelo keď bola smutná, lebo rozmýšľala o svojom následníkovi. Asi najviac to vyzeralo na jej synovca, ale na môj dušu, ak ten chlapec zasadne na trón, tak do troch dní bude po neapolskom kráľovstve. Kráľovninho synovca som nenávidela, pretože sa ku mne choval ako ku handre. Len akosi mimo som vnímala, že niekto niečo hovorí.

,, Enike, počúvaš ma?" spýtala sa kráľovná.

,,Počúvam, vaša výsosť." rýchlo som sa vykoktala.

,, Choď von, drahá. Mala by prísť jedna žena. Má mi doniesť nejaké látky na nové šaty."prikývla som. Kráľovná mala pravdu.


Na chodbe ma čakalo nepríjemné prekvapenie.
,,Ale Enike, kam ideš dievčička?" opýtal sa ma kráľovnin synovec. Bol dosť chabo oblečený a vyzeral že si aj trocha vypil.

,,Splniť prianie vašej tety, tak ma prosím nechajte!" sykla som mu keď ma chytil za lakeť. On na to však vôbec nebral ohľad a prirazil ma o stenu, až som zasykla bolesťou. Rukou mi chytil obe moje ruky, zdvihol mi ich nad hlavu a perami i svojim telom sa prisal na mňa.

,,Pustite ma!" povedala som keď sa mi podarilo odtrhnúť pery od jeho úst.

,,Je mi jedno čo odo mňa žiadaš! Ja robím le čo chcem!" Opäť sa ústami prisal na moje pery a jednou rukou mi strhol šaty z pleca a druhou mi začal šmátrať pod šatami. Zbadala som že na stolíku po mojej ľavej ruke je veľká váza. Končekmi prstov som sa jej dotkla a podarilo sa mi ju strčiť aby na stole ležala. Podarilo sa mi ju vziať do ruky a celou silou som mladého princa mudrela do hlavy. Chlapec zvreskol bolesťou a ustúpil o dva kroky odo mňa. Rukami si vošiel do vlasov. Keď si ich vybral obe dlane mal celé od krvi...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama