Kráľovná 3. kapitola

29. října 2009 v 18:51 | Tessa |  Kráľovná
Kráľovná 3. kapitola


Stále som zízala na palác keď z neho vyšiel mladý muž. Bol oblečený do purpuru - kráľovskej farby - a v dlhších vlasoch mal zlatú čelenku. Asi som si ho priveľmi obzerala lebo mi pozrel priamo do očí. Boli sme od seba len kúsok. Kývol mi bradou štýlom ,,čo chceš" a mne až vtedy došlo že na neho už chvíľu zízam. Otočila som pohľad na druhú stranu a tvárila som sa že ma veľmi zaujíma akýsi kostol. Dlho ma však nezaujímal. Keď som sa pozrela opäť k palácu, približoval sa ku mne ten muž a s ním asi šesť ďalších v dlhých žltých tunikách s modrými pásmi. Taký fungovali aj keď som bola malá. Starali sa o výtržníkov, zlodejov, vrahov, násilníkov. Ale teraz si tto mierili ku mne. Možno si vysvetľovali tie moje pohľady tak, že sa chystám spáchať atentát. Rýchlo som vstala a šla som preč. Najprv som kráčala, ale keď som si všimla že tí za mnou pridali pridala som tiež. Viem, tým sa vlastne dozdávam že som sa chystala niečo urobiť. Ou. Keď som sa obzrela za seba nikto tam nebol. No lepšie povedané bol tam veľký dav ľudí ktorý si nič nevšímal, ale našťastie nikde tam neboli chlapíci v žltých tunikách. Tí by hádam vynikli všade. Zabočila som do nejakej malej uličky, ale hlavu som mala otočenú stále dozadu. Práve preto som do niekoho vrazila.
,,Do...." zahrešil a ja som sa chytila za hlavu. Vtedy som už bola na zemi. ,,Ty!" skríkol a ukázal na mňa prstom. Ja som vypleštila oči. Bol to presne ten chlapík na ktorého som pozerala na hrade.
,,Po...." hneď ma napadlo že začnem kričať pomóc, ale to asi nie je dobrý nápad.
Ten muž ma zdrapil za ruky a vytiahol zo zeme. Ja som ho začala kopať a raz som tak zasiahla že ma pustil. Vyšmykla som sa mu a bežala som celou ulicou. Hlavu som stále otáčala dozadu a vtedy som znovu do toho chlapa vrazila. On sa trochu zaknísal a ja som skončila na zemi. Znova.
,,Toto už je druhý krát čo ma tvoje telo zhodilo na zem! Druhýkrát počuješ?!" skríkla som a chcela som sa postaviť. Ten chlap mi pomohol. Ale inak ako by som chcela. Chytil ma za ruku a prirazil o stenu. Navyše ma ešte zaľahol vlastným telom, moje ruky chytil do svojej jednej a druhou mi zapchal ústa.
,,Počúvaj zlato, tí zožltnutý," nad jeho názvom pre kráľovskú ochrannú gardu som sa musela v duchu pousmiať ,, ťa chcú chytiť. Neviem prečo ale hovorili niečo o tvojich očiach," na chvíľu sa odmlčal. ,, Jejda ty máš fakt krásne oči!" Ten chlap je blázon alebo sa mi to zdá?
,,Nikdy som nevidel dievča s takými očami. Sú ako jasná obloha! Mimochodom ako sa voláš?"
,,Mmmmm" na viac som sa nezmohla pretože mal ruku stále na mojich ústach.
,,Prepáč." usmial sa a ruku mi dal z úst dole.
,,Sľúb mi že ma nezbiješ a ja ťa pustím celú, dobre?" pokývala som hlavou na znak súhlasu a on ma pustil ale stále bol v takej pozícii že ak by som urobila čo i len jeden prudký pohyb opäť ma schytí. Ako náhle ma však pustil strelila som mu poriadnu facku. Už - už ma chcel chytiť, ale ja som dala ruky do obrannej pozície a povedala: ,,To len za to ako tvrdo si ma praštil!"
,,Aha odpusťťe pani, nabudúce keď vás hodím o stenu dám tam aj plachtu, aby ste sa veľmi neudreli." povedal hlasom ako by sa rozprával s bláznom a následne prevrátil oči dohora.
,,Ha ha. Nechcel si náhodou vedieť moje meno?"
,,Chcel."
Usmiala som sa a dala som ruky v bok ,,Slušnosť hovorí, že najprv sa má predstaviť muž dáme."
,,To by tu najskôr nejaká dáma musela byť." usmial sa. ,,Ja som Gregory."
Ja som mlčala a dívala som sa na neho. Bol veľmi pekný. Robustnej postavy, svetla vlasy skoro po plecia a sivé oči.
,,Tak predstavíš sa mi?" prebudil ma z môjho snenia.
,,Vieš čo, urobíme niečo lepšie Guraly..."
,,Gregory!" napomenul ma.
,,Dobre Guraly," tentoraz som to urobila naschvál lebo som videla že keď si robím srandu z jeho mena značne ho to rozčuľuje. ,,Ja zmiznem a ty nič neuvidíš, dobre?"
,,A to chceš ako urobiť?" spýtal sa posmešne.
,,Jednoducho. Hen garda tam!" ukázala som mu za chrbát. On sa otočil a ja som vzala hrubú a dlhú plachtu čo sa ponevierala ma zemi. Prehodila som mu je cez polku tela, zamotala ho do nej, na spodku roztrhla a tie dva konce som mu obmotala tiež okolo tela a zviazala. Potom som mu ďalším kusom nejakej handry (bolo ich tu nejako priveľa) zviazala nohy, čo bolo trochu náročnejšie, a skopla ho na zem.
,,Maj sa!" Zakričala som za ním a utiekla som. V podstate som slovo dodržala. Zmizla som a on nič nevidel. Lepšie povedané teraz cez tú handru nič nevidel
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Liliane Evans Liliane Evans | Web | 29. října 2009 v 19:24 | Reagovat

krááásna kapitola :):):):), veľmi sa mi páči a stale aj bude :D, tesim sa na dalsiu :):)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama