Navždy tou druhou 1.kapitola

9. října 2009 v 9:25 | Tessa |  Navždy tou druhou
Navždy tou druhou 1.kapitola


Stála som pred oltárom a upierala som ohľad dopredu. Môj nastávajúci, William Carey, stál vedľa mňa a držal ma trochu spotenou rukou.
,, Ste nervózna?" šepol mi.
,, Nie" zaklamala som. Po chvíli sme vyslovili to magické slovíčko áno a pobozkali sa. Mala som len 12 rokov. Keď sa na niečo netešíte, tak to príde veľmi rýchlo. Ja som sa netešila na svadobnú noc. Nie že by môj nastavá... teraz vlastne už môj manžel, nebol pekný, bol urastený, vysoký, svetlo vlasí, svetlo okí, len keď máte 12 rokov a máte spať s mužom tak...
Svadbu poctil svojou návštevou i kráľ Henrich VIII. Henrich, na rozdiel od svojho otca, aj vyzeral ako kráľ. Bol vysoký asi dva metre, s ryšavými vlasmi a dokonale oholenou mužsky peknou tvárou. Na svadbu prišiel neskoro a prišiel len preto lebo strýko Howard - hlava našej rodiny - je jedným z najmocnejších a najdôležitejších lordov v krajine. Po ani nie dvoch hodinách sa vyhovoril na pracovné povinnosti. Katarína Aragónska, Henrichova manželka a anglická kráľovná, neprišla. Kráľ sa však zdržal len hodinu a potom, vyhovárajúc sa na pracovné povinnosti, odišiel.
,, Si šťastná?" Opýtal sa ma počas tanca 17ročný mladík s modrými očami a plavými vlasmi. Bol to môj brat George.
,, A čo je vlastne šťastie? Žiť s mužom ktorý ťa má aspoň trochu rád, mať peniaze a byť uznávaný na kráľovskom dvore? Ak je to šťastie, tak som šťastná." Odpovedala som a hlavou som kývla manželovi ktorý sa na mňa pozrel z náručia nejakej mladej dámy, s ktorou akurát tancoval.
,, Od tohto života nemôžeš chcieť viac. Musíš sa chovať tak ako ti to káže rodina."
,, Ja viem." Hudba skončila a tanečníci zatlieskali.

,, Budete sa chvíľu venovať aj mne? Môžem prosiť?" O dve hodiny ku mne priskočil môj manžel. Prikývla som.
,, Ste dobrá tanečníčka." Hodil mi kompliment počas tanca.
,, Vy podobne"
Zvyšok večera už prešiel väčšinou potichu. Raz za čas niekto hodil nejaký kompliment, alebo ma niekto vyzval do tanca. Na celom obrade i oslave sa však zúčastnila osoba, ktorú by som celkom oželela ak by tu nebola. Moja 13ročná sestra Anna. Bola dvornou dámou francúzskej kráľovnej - spolu so mnou - už od detstva. Mňa však zavolali naspäť, pretože mi hľadali vhodného ženícha. Najprv sa to rysovalo na nejakého írskeho vojvodu, ale ten sa z toho nakoniec vyzul. Nakoniec som sa však ušla Williamovi Careymu.
,, Veľa šťastia do manželstva ti prajem, sestrička" K nášmu stolu sa priplichtila moja drahá sestra Anna.
,, Aj ja tebe," Anna nechápavo zvraštila obočie. ,,Na spiatočnej ceste. Zajtra odchádzaš, nie?"
,, Áno. Ale za chvíľu sa vrátim. A už navždy. A potom sa vydám tisíckrát lepšie ako ty!"
,, Veď uvidíme" Posledné slová som za Annou len zakričala pretože sa rozbehla do prostriedku parketu a začala s niekým tancovať. Všetkých svojich hostí som nepoznala. Zadívala som sa za Annou. Mala krásne, dlhé, čierne vlasy ktoré mala rozpustené, jemne snedú pleť a čierne oči. Vyzerala veľmi exoticky. Ten kto ju nepoznal by jej tipol 16 - 17 rokov, a vôbec nie trinásť. Na francúzskom dvore sa stala akousi veľmi... francúzskou.



Zábava sa skončila asi o polnoci. Teda ešte nikto zostala ale väčšina ľudí sa už pobrala domov. A mňa čakala svadobná noc. Slúžky, za matkinho dozoru, ma obliekli do svadobnej nočnej košele ktorú som dostala ako svadobný dar od matky. Potom ma doviedli do našej spoločnej spálne. William aj jeho mini družina tam už čakali.
,, Madam" William mi pobozkal ruku a usmial sa. Mala som však pocit, že je nervóznejší než ja. Naše družiny nás opustili a my sme zostali sami.
,, Trochu vína?" William mi už podával pohár s vínou.
,,Ďakujem" trochu som si usrkla z vína. ,,Je dobré" Cítila som sa poriadne trápne. William rukou ukázal k veľkej posteli. Len som si ľahla a William si kľakol na posteľ vedľa mňa. Pevne som zavrela oči a čakala kým to skončí.




Ráno ma zobudil nejaký buchot a tichá nadávka. Prezrela som sa po miestnosti. Polonahý William sa tam mordoval s nejakou truhlicou.
,,Čo sa stalo?" Spýtala som sa ešte stále mierne ospalá.
,, Ale vy ste už hore drahá manželka?" Villiam bol vysmiaty a celý žiaril. ,,Nič len truhlica mi spadla na nohu keď som si z nej vyťahoval oblečenie.
,, Koľko je hodín?"
,, Pol jedenástej" Preboha! Ja som nikdy tak dlho nespala. William za pár sekúnd vybehol, už oblečený, z našej spálne. Ja som sa tiež obliekla.


O dvanástej sa konal obed. Bola to taká malá dočasná rozlúčka s Annou, ktorá dnes poobede odchádzala.
,, Prajem príjemnú cestu" Zaželala som jej po obede. Anna sa len tajnostkársky usmiala a spolu s otcom odišli do stajne kde im nachystali kone. Pristihla som sa pri myšlienke, že by som bola rada, ak by sa Annina loď potopila. Od útlej mladosti sme boli súperkami. Ktorá je krajšia, ktorá má na sebe krajšie šaty a teraz aj ktorá sa lepšie vydá. Anna často krát hovorila: ,,Ja sa zapíšem do histórie" Ja som to nikdy za nič nepovažovala. Len obyčajný výrok mladého dievčaťa ktoré chce byť zaujmavé. Ach, keby som vedela že Anna svoje slová raz potvrdí...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miley Miley | 9. října 2009 v 9:26 | Reagovat

ahojky...Prosím hlasneš na teto strance http://jessinka5.blog.cz/0910/finale-sonc  pro °Waňullka°(Vanessa) prosíím moc...je to poslední kolo...Promiň za reklamu

2 therysek-diary therysek-diary | Web | 16. července 2010 v 8:27 | Reagovat

Hezký začátek...píšeš moc zajímavě a docela poutavě...:o). Ten další si určitě taky přečtu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama