Navždy tou druhou 2.kapitola

9. října 2009 v 9:26 | Tessa |  Navždy tou druhou
Navždy tou druhou 2. kapitola


Anna ráno odišla a ja som si vydýchla. Pristihla som sa pri myšlienke, že by som bola rada ak by loď ktorá Annu vezie z Doveru do Calais, sa potopila. Túžba vidieť milovanú sestru šťastnú sa vždy miešala s túžbou vidieť súperku porazenú.

Poobede si ma zavolala k sebe kráľovná Katarína. Prekvapilo ma, že u nej v komnatách nikto nebol.
Teda ak odrátam jej vernú priateľku Mariu de Salinas, teraz už lady Willoughbyovú, ktorá bola jej spoločníčkou už v Španielsku.

,, Lady Careyová" oslovila ma kráľovná keď som prišla.
,, Vaša výsosť" uklonila som sa jej. Maria sa elegantne zdvihla k odchodu.
,,Mantenga bien mi señora. Vor la vorver por la tarde" povedala kráľovnej a vytratila sa z komnaty. Vôbec som lady Marii nerozumela. Katarína sa len jemne usmiala a kývla priateľke hlavou.
,, Posadte, sa Mary" oslovila ma. Sadla som si do kresla a kráľovná sa usadila do druhého oproti mne.
,, Kráľ sa po vás pozerá" povedala a hľadela kamsi pred seba
,, Ako pozerá?"
,, Ale no tak," pozrela mi priamo do očí ,,ako by sa asi mohol pozerať? Všimla som si to na ňom. Som dosť všímavá."
,, A vy chcete aby som sa od neho držala ďalej, však?"
,, Nie, nie. Keď si toho všimne tvoja rodina, malá Mary," malá Mary tak ma v poslednom čase volala, ,, donútia ťa ísť do jeho postele V mene rodiny. Vermi, malá Mary ja to poznám. Poznám keď sa s tebou tvoja rodina nepekne zahrá" Len som kývla. Nevedela som čo jej na to mám povedať.
,, A čo..." chcela som sa spýtať, ale kráľovná mi skočila do reči.
,, Čo máš robiť? To čo ti káže rodina, pretože bez nich si nič..."
,, Ja... verte mi, moja dobrá pani, nikdy vám z vlastnej vôle neublížim. NIKDY." kráľovná sa na mňa pozrela a zotrela mi slzu, ktorá mi vibehla z oka.
,, Si mi ako druhá dcéra, Mary. Ešte nesieš aj rovnaké meno ako moja drahá dcéra. Moja Mary. Ako dlho som ju nevidela."
,, Veď ju čoskoro uvidíte." Pokúsila som sa ju utešiť, pretože téma jej dcéry vola pre ňu veľmi chú lostivá. Kráľovná prikývla. ,, V dúfam aj ja" šepla, vstala z kresla a rukou mi naznačila nech odídem.S jemnou úklopou som aj odišla.



Niekoľko ďalších dní prebehlo úplne v poriadku. Jedno poobedie si ma rodina zavolala k sebe. Mama sedela na stoličke a vedľa nej v kresle strýc. George sedel pri strýkovi. Poobzerala som sa dookola. Nikde som nevidela otca.
,, Kde je otec?" Opýtala som sa a poobzerala som sa dookola.
,,Odišiel do Francúzska. Po Annu" Prehovorila matka. George sa radšej tváril že tam ani nie je.
,,Po Annu? Prečo po Annu?" ale v tom mi to došlo. ,,Anna sa vracia??!! Ako? Prečo?" rukami som si vošla do vlasov a poškodila som si účes.
,, Anna sa stane dvornou dámou kráľovnej a TY jej pomôžeš!" Povedal strýc s ľadovým pokojom.
,, Ja som myslela, že zostane vo Francúzsku a vydá sa za nejakého francúzskeho šľachtica?!"
,,Ty radšej nemysli!" Schladila ma mama. ,,Anna je tvoja sestra a nie nejaká krysa ktorá ti visí na krku. Uvedieš ju medzi Katarínine dámy."
Vydychla som. Anna sa vráti do Anglicka a ja už nebudem jediné Boleynovo dievča.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama