Panenská vdova 1.kapitola

9. října 2009 v 9:27 | Tessa |  Panenská vdova
Panenská vdova 1.kapitola

1490 Španielsko

V rohu pláteného stanu sa chúlilo malé dievčatko len v nočnej košeli. Okolo nej behala jej komorná a vykrikovala: ,,Och bože, bože chráň naše životy!"
Dievčatko slúžku pozorovalo a triaslo sa od strachu. Okolo stanu všetko horelo. Vojaci ktorí boli v stanoch sa pripravovali na to že budú musieť narýchlo odísť.
Plamene začali oblizovať jednu časť stanu. Komorná chytila dievčatko za ruku a vyviedla ju zo stanu. Na voľnom priestranstve sa 5-ročné dievčatko poriadne poobzeralo. Všade behali vojaci a v rukách mali vedrá s vodou.
Vtedy sa pred dievčatkom a prestrašenou komornou objavila žena v čiernom brnení a hnedom plášti ktorý mala po krajoch trochu obhorený. Kľakla si pred dievčatko, svoju dcéru, a prehovorila: ,,Neboj sa Catalina všetko je v poriadku. Turci nezaútočili. Ten požiar ktorý vidíš," hodila pohľadom po celom tábore, ,,spôsobila chyba jedného z našich vojakov. Utrpeli sme veľké straty. Vybuchol púštny prach a mnoho stanov zhorelo. Niektorý vojaci majú aj malé popáleniny, ale našťastie nikto nezomrel." Dievčatko si vydýchlo. Keď požiar vypukol už spala a hneď si myslela, že zaútočili Turci. Bolo to celkom logické pretože vojsko sídlilo na lúke priamo pod Tureckým opevnením. Bola vojna ktorú viedol mocný kráľovský pár Isabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky, rodičia dievčatka. Roky viedli vojnu proti neveriacim a obhajovali kresťanstvo. Boli najmocnejšími kresťanskými panovníkmi, zakladateľmi španielskej inkvizície.

Isabela pohladila maličkú a šepla jej: ,, Neboj sa, všetko je v poriadku." Potom jej na čelo nakreslila znak krížu a odišla. Tak veľmi túžila dcérku vziať do náručia a povedať že všetko bude dobré a že ju nesmierne miluje. Ale nemohla. Nemohla ukázať slabosť ani pred vlastnou dcérou. Isabela si natiahla na hlavu kapucňu a odišla pomáhať v hasení ohňa. Komorná a Catalina si sadli na spadnuté drevo a malá si začala šúchať ruky lebo jej bola zima.

Požiar bol uhasený. Isabela a Ferdinand sa postavili k drevu na ktorom sedeli ich deti a vojaci sa zhŕkli okolo nich. Každý čakal na ďalšie rozkazy. Isabela chodila do kruhu a Ferdinand špičkou topánky hrabal v zemi. Ku Cataline sa prisunula jej staršia sestra Juana a zabalila ju do deky. Juana mala na sebe tmavo modrú sukňu na kraji vyšívanú čiernou niťou a čierny živôtik. Bielu šatku ktorú mala pôvodne na hlave mala zaviazanú okolo pliec. Keď cez Catalinu prehodila deku stiahla si ju do náručia a híčkala ju. Slnko bolo síce už veľmi vysoko, ale Juana vedela že Catalina skoro vôbec nespala a chcela aby spala teraz. Cataline sa vôbec nechcelo spať a rovnako ako jej starší súrodenci sledovala matku.
,, Neustúpime," vykríkla Isabela s pohľadom upretím na nebesá
,, Nemáme žiadne zbrane. Ako chcete bojovať bez zbraní kráľovná?" Ozval sa jeden z vojakov a ostatní mu pritakali.
,,Vojaci majú pravdu. Boj sa skončil. Nemáme už nič. Stany zhoreli. Vrátime sa naspať do Madridu. Spamätáme sa a o niekoľko mesiacov sa vrátime a dobyjeme to!" Povedal rozvážnym hlasom Ferdinand.
Vojaci si mysleli že bitka sa skončila skôr než sa začala a pomaly sa začali zberať na odchod. Isabela sa však nemienila vzdať. Jemne odsunula nabok Catalinu a vystúpila na drevo.
,,Všetci ma počúvajte," začala ,,Prišli sme sem dobyť posledné turecké osídlenie v španielsku. Neodídeme len preto že tu nastal nejaký hlúpy požiar. Ja som váš panovník! Budete ma poslúchať!"
,, Zlato NEDÁ SA bojovať bez zbraní." Vyhlásil Ferdinand a stál pri dreve tesne pod Isabelou.
,, Postavíme si tu novú základňu!" Vykríkla Isabela.
,, Z čoho?" ozval sa Ferdinand. Už bol s manželkinej snahy všemožne bitku dokončiť, unavený.
,, Z kameňa. Toho je tu dosť!." Isabela bola veľmi potešená vlastným nápadom. Všetky oči, okrem tých Isabeliných, sa sústredili na Ferdinanda.
,, Kráľovná prehovorila. Postavte kamenné mesto." Ferdinand si rezignovane odfrkol, čupol si, a tvár si schoval do dlaní.
Ako si Isabela želala tak sa aj stalo a o chvíľu vyrástlo krásne kamenné mesto. Turci boli prekvapený takou odolnosťou kresťanského vojska.

Catalina videla vo svojej matke svoj veľký vzor. Jej myseľ však trápilo niečo iné. Bola snúbenkou následníka anglického trónu Artura Tudora. Vedela že keď dovŕši vek 15 rokov navždy opustí svoju matku a pôjde do Anglicka. A keď, nedaj boh, kráľ Henrich VII navždy zavrie oči ona a Artur sa stanú panovníkmi. Vedela aj to, že v anglicku nebude môcť panovať tak ako jej matka Isabela vo svojej Kastílii, ale bude len kráľovnou-manželkou. Nateraz však bola spokojná. Ešte veľa vody v rieke pretečie kým bude musieť opustiť Španielsko. Ľahla si na matrac a spokojne zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama