Panenská vdova 4. kapitola

9. října 2009 v 9:30 | Tessa |  Panenská vdova
Panenská vdova 4. kapitola


,, Tak pustíte ma za ňou?" Vykríkol kráľ smerom ku Marii de Salinas ktorá stála pred dverami do Catalininých komnát. Kráľ Henrich VII si dal ruky v pás a začal nervózne chodiť do kruhu. Už dva dni bola Catalina a jej sprievod v Greenwichskom paláci. Oficiálne stretnutie s kráľom sa malo konať až zajtra, ale kráľ chcel Catalinu urýchlene vidieť.
,, Chcem vedieť či nekupujem mačku vo vreci!" Skríkol kráľ. Maria si ho obzrela. Bol len o pár centimetrov vyšší ako ona. Mal plavé, z časti už povypadávané vlasy, svetlé oči a veľmi bledú pleť. Popravde vôbec nevyzeral ako kráľ. Kráľa z neho robilo len to bohaté oblečenie a šperky, ktorými bol ovešaný od hlavy po päty.
,, Je snáď nejak postihnutá?!" Zahrmel kráľ na Mariu ktorá sa opierala o dvere s rukami na prsiach. Všetci okolo kráľa mali hlavy sklonené a neopovažovali sa na kráľa vôbec pozrieť, no Maria bola vzdorovitá španielka. Jej pani bola výlučne Catalina a nie tento muž ktorého keby navliekli do vreca tak by mu každý dal nejaké peniaze, pretože by vyzeral ako pravý žobrák.
,,Nie. Nie je nijak postihnutá. Len lady Catalina čakala, že sa stretne s vaším veličenstvom až zajtra. Pred chvíľou sa vykúpala ešte nie je pripravená sa s vami stretnúť. Chvíľu počkajte, môj pane." Povedala Catalina s úplným kľudom a sledovala kráľa ktorý chodil ako lev v klietke.




,,Rýchlo musíte ma obliecť, lebo kráľ sem vtrhne a keď ma takto uvidí tak to nedopadne dobre!" Skríkla Catalina a pozrela so strachom k dverám. Počula hlas svojej spoločníčky Marie de Salinas. Trochu si vydýchla keď počula aká je Maria kľudná. Potom Catalina započula španielsku nadávku na kráľov účet. Catalina sa usmiala a roztiahla ruky aby jej slúžka mohla uviazať živôtik. Vtedy sa dvere rozleteli a dnu vbehol rozzúrený kráľ. Catalina si v poslednej chvíli prehodila cez tvár tmavomodrý závoj a otočila sa chrbtom ku prichádzajúcemu kráľovi. Všetky prítomné ženy sa kráľovi uklonili. Muži ktorý vbehli do komnaty s kráľom si kľakli na jedno koleno na znak úcty k budúcej kráľovnej. Kráľ sa rozhliadol a zbadal na konci miestnosti Catalinu. Tromi krokmi bol pri nej, chytil ju za ruku a prudko ju otočil. Druhou rukou jej strhol závoj a Catalina odvrátila tvár. Kráľ ju chytil za bradu a natočil si ju k sebe a tým Catalinu prinútil pozrieť mu do očí. Vôbec nebola postihnutá. Mala svetlo hnedé vlasy a tmavé oči. Bola vysoká a štíhla. Na kráľa urobila veľký dojem. Catalina sa vydvihla na špičkách, zdvihla bradu a vzdorovite pozrela Henrichovi do očí. Kráľ pokýval hlavou, ako by chcel odohnať nepríjemnú myšlienku. Jemne sa uklonil a vypochodoval z miestnosti. Za ním nasledovali jeho spoločníci.

,, To čo malo znamenať?!" Opýtala sa Catalina a stále neveriacky hľadela na dvere ktorými kráľ Henrich pred chvíľou vyšiel. Maria prišla ku svojej priateľke, položila si ruku na jej rameno a neveriacky pokývala hlavou. Dnu vošli nové Catalinine spoločníčky. Všetky boli oblečené v tmavo zelených šatách, všetky mali vlasy začesané dozadu a na hlave mali čelnky. Angličanky si obzreli svoje španielske kolegyne. Španielky boli všetky - s výnimkou Marie a Cataliny - v tmavých šatách s čiernymi čepcami a čiernymi závojmi.
,, Odteraz až navždy sme vám k službám, pani moja" Povedala jedna z anglických dvorných dám.




Henrich vošiel do svojich súkromných komnát. Hneď k nemu pribehla jeho manželka, Alžbeta z Yorku. Henrich si ju prezrel. Nevzal si ju z lásky, ale preto že to sľúbil ešte skôr než sa stal kráľom. Alžbeta bola princezná, dcéra Eduarda IV. No potom sa to zvrtlo keď Alžbetin strýko Richard ako Richard III si privlastnil trón a odstránil všetkých právoplatných dedičov, včítane Alžbetiných bračekov. Alžbeta a jej sestra boli vyhlásené nemanželskými deťmi. No potom sa osud opäť zvrtol, keď Henrich vo vojne zabil Richarda III a vzal si Alžbetu za manželku a urobil z nej kráľovnú. Dnes mali štyri deti, dve dcéry a dvoch synov. Kráľ si Alžbetu dokonale obzrel. Kedysi mala krásne a husté ryšavo - hnedé vlasy. Dnes z nich nezostala ani polovica a preto si ich kráľovná skrúcala do uzla. Na hlave mala svetlo hnedú čelenku a na sebe zelené šaty. Keď Henrich vošiel Alžbeta k nemu pribehla, kľakla si a pobozkala pečatný prsteň na jeho ruke.
,, Vstaňte manželka." Oslovil ju Henrich a pomohol jej na nohy. Potom ju odviedol k stolu na ktorom bolo veľa dobrôt. Po svojej ľavici usadil kráľovnú a po pravici svojho následníka, mladého Artura. Potom zaujali svoje miesta aj ďalšie Henrichove deti. Henrich si ich všetkých prezrel. Artur bol vysoký, štíhli s hnedými vlasmi a hnedými očami. Celkovo bol veľmi pekný. Vedľa neho sedel Henrich, ktorého prezývali Harry. Mal ryšavé vlasy a hnedé oči. Mal sotva desať rokov. Nebol zrovna najštíhlejší, no nebol ani tučný. Vedľa neho sedeli princezné Markéta a Mária. Hlavy mali pri sebe a na niečom sa smiali. ,, Jedzte dievčatá!" Skríkla po nich Markéta Beaufortová, matka kráľa Henricha. Mala čestné miesto pri stole. Kráľovná Alžbeta sa povzbudivo usmiala na svoje dcéry a tiež sa pustila do jedla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama