Srdcová kráľovná 2.kapitola

9. října 2009 v 9:16 | Tessa |  Srdcová Kráľovná
Srdcová kráľovná 2.kapitola


Mária prišla po tretej v noci nadránom. Vlasy mala zakrútené do zapletaného vrkoča a obmotané okolo hlavy, nočnú košeľu mala čistú a nepokrčenú a na nej prehodený zelený plášť s kapucňou ktorú mala na hlave. Vyzerala presne tak isto ako som ju ku kráľovi vyslala.
Ako každú noc ju doviedol náš brat George, chudák už si zvykol že kým je Mária u kráľa on spí na stoličke pred kráľovými komnatami.
,, On ťa dnes nemal"? Opýtala som sa to, čo bolo na prvý pohľad jasné. George sa zatiaľ uvelebil na posteli ktorú zdieľame s Máriou spoločne.
,, Poriadne ma nemal už veľmi dlho, nechce ublížiť dieťaťu" Keď to Mária povedala inštinktívne si pohladila brucho.
,, Ako to myslíš"?
,,No uspokojujem ho len rukou, normálne nemôžeme kým neporodím".
,, Dobre sestričky ja idem a dobrú noc" George nám posledné slová adresoval už od dverí.
Potom sme sa s Máriou uľahli do postele a rozoberali sme najnovšie pážatá pri dvore. Moje myšlienky však patrili výhradne Henrymu, Henrymu Percymu.

Ráno si Mária sťažovala na bolesti v bruchu a matka rozhodla že je najvyšší čas aby sa utiahla do pôrodnej komnaty. Všade pozaťahovali rolety a pozatvárali okná, vraj keby pustili rodičky do izby kúsok svetla, či čerstvého vzduchu mohlo by to spôsobiť potrat alebo mimoriadne ťažký pôrod. Celý mesiac sme sa v Máriiných komnatách ja, George kráľ a mama striedali. Celý čas boli vo vedľajšej komnate 4 pôrodné babice ktoré zavolal sám kráľ.
,, O, o už to začalo Anna rých oou rýchloo volaj nejakú babicu" Mary sa ozvala znenazdania
,, Pôrod"?
,, Áno, lady múdra".
Rýchlo som zavolala babice a tie ma elegantne vyhodili z izby. Hneď na to dobehla aj mama otec a Norfolk.
,,Rodí"?
,, Áno, mami"
,, Modlime sa aby to bol chlapec" dodal Norfolk.

Po asi dvoch hodinách vyšla z izby babica aj s miminom na rukách. Bolo krásn a trošku plakalo. Už bolo čisté, zabalené v bielej dečke. Matka ho opatrne vzala na ruky a jemne ho podala otcovi a chcela sa pozrieť na pohlavie dieťaťa, no Norfolk ju predbehol.
,,Dievča" povedal z počuteľným opovrhnutím otec a mama si schovala tvár do dlaní. Norfolk sa prísne zadíval na mňa, otca a mamu a povedal: ,,Vy Boleynovci nie ste schopní spraviť nič dobre"! Následne sa zvrtol na opätku a odišiel. Otec podal dieťa babice a zopakoval Norfolkov odchod. Mama pokynula hlavou babici aby išla späť za Máriou. A mňa chytila za ruky so slovami: ,, Keď sa kráľ vráti z lovu a dozvie sa že máme ZBYTOČNÉ dievča tak....
No tvojou úlohou je len udržať Máriu v kráľovej priazni a hlavne jeho posteli.
,,A ako nazveme to decko"?
,,Zbytočnosť, Smola, Nepotrebná vec? Pre mňa za mňa nech ju nazve aj Kobyla". S tím sa mama zvrtla a ja som sa vybrala za sestrou.

Vošla som do izby, kde ležala Mária v náručí s malou a okolo nej babice upratovali zbytočné veci.
Jedna z nich sa ku mne otočila so slovami: ,, Mala by ešte odpočívať. Ona aj to dieťa sú silné. Nech tu zostane ešte týždeň a potom sa môže presunúť späť do svojich komnát. Ja tu ešte ten týždeň zostanem. Keby sa vyskytli akékoľvek problémy". Následne sa mi babica jemne uklonila a odišla do druhej miestnosti.
Ja som si sadla na posteľ vedľa Márie.
,, Tak ako nazveš bábo"?
,, Katarína".
,, Katarína? Dúfam že nie podľa kráľovnej"!
,,Presne podľa nej. Vieš Anna, pre strýka, rodičov a asi aj pre teba je jej veličenstvo len akási prekážka ktorá nám stojí v ceste, ale pre mňa je to výnimočná žena. Keď sa vrátim do jej služieb tak sa jej opýtam, či by jej to nevadilo". Moja malá je krásna, že"?
,, Je nádherná, Katy. Nabudúce by to však mal byť syn. O týždeň sa vrátiš do jeho postele.
,, Dobre". Máriu aj malú som pohladila po hlave o odišla som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama