Tragická láska - Napoleon a jeho prvá manželka

9. října 2009 v 13:26 | Tessa |  HO - Barok a rokoko

Žiarlivá cisárovná Josefina:

Napoleona špehovaly aj slúžky


Takže, dávam sem ďalší článok o historických osobnostiach. Konkrétne o Napoleonovi Bonaparte a jeho prvej manželke Josefine de Beauharnais. Je to trochu o láske, dúfam že sa bude páčiť. Článok je z časopisu, ale neviem z akého, pretože pri upratovaní izby som našla len túto dvojstránku o Napoleonovi a aj to v nie bohvieakom stave. Prajem príjemné čítanie...



Keď 27. júla roku 1794 zrazí gilotína hlavu Maximiliena Robespierra, celý Paríž i Francúzsko si s uľahčením vydýchnu. Všetci akoby sa snažili dohnať to, o čo ich revolučný teror pripravil. Hudba hrá v salóne madam Tallienovej, pôvabnej manželky jedného z popredních politikov Jeana Lamberta Talliena. Prichádza i jeden mladý, pomenší, večne neupravený a mlčanlivý generál.

,,Kto to je?" pýta sa nápadne snedá a štíhla Josefina de Beauharnais(1763 - 1814) svojho milenca, predsedu konventu Paula Barrasa (1755 - 1829). ,,To je brigádni generál Bonaparte. Chovaj sa k nemu milo, drahá. Možno ho budeme potrebovať," odpovie jej muž ktorý zvrhol Robespierra


mladá Josefína de Beauharnais





1794
Koketuje s ním na radu milenca
Josefina de Beauharnais sa narodila ako Mária Josepha Rose de la Pagerie v rodine francúzskych kolonistov ns Martiniku. Už v 16 rokoch sa však v Paríži vydala za vikomta Alexandra de Beauharnaise, s ktorým má dve deti - Eugena a Hortensiu. Po revolúcii sa jej manžel navzdory šľachtickému pôvodu stáva radikálnym poslancom Konventu a generálom, ale za jakobínskej diktatúry ho čaká zatknutie a v roku 1794 poprava. Vo väzení, v dusnej kobke kláštora v Carmes sa vtedy na krátku dobu ocitá i vdova de Beauharnais.
Po páde jakobínskej diktatúry sa exotická kráska objavuje v salóne svojej priateľky Therese Tallienovej v tenkej riasenej róbe, ktorá viac odhaľuje ako zahaľuje, a priťahuje zraky všetkých prítomných pánov. O šesť rokov mladší, rodák z Korsiky, generál Bonaparte (1769 - 1821), na nej môže oči nechať. Josefína poslúchne svojho milenca a začne s ním koketovať.


1795
Z vďačnosti mu ju prenechá
Na jeseň sa vzbúria priaznivci monarchie, chystajú sa obsadiť Paríž a dobyť Konvent. Do čela republikánskej armády je povolaný Paul Barras, ktorý si vzpomenie na neupraveného generála, s ktorým úspešne flirtuje jeho milenka. Povolá Napoleona Bonaparta, ktorý sa cez noc na 4. októbra, so svojimi vojakmi zmocní 40 diel a privezie ich do Tuilérii, sídla Konventu. Rozmiesni ich v proti smere predpokladaného útoku, a keď k nemu príde, nepriateľa doslova rozstriela. Je za to povýšený na divízneho generála a menovaný veliteľom parížskej posádky.
Vďačný Barras mu naviac ochotne prenechá svoju milenku Josefinu - tím skôr, že si sám začne románik s madam Tallienovou. Po rokoch vo vyhnanstve na ostrove Svätá Helena si Napoleon spomína ako sa do Josefiny zamiloval: ,,Jedného dňa, keď som sedel vedľa nej pri stole, povedala niečo veľmi lichotivé o mojich vojenských schopnostiach. Táto chvála ma odzbrojila. Bol som do nej vášnivo zamilovaný..."

1796
Bojí sa sily jeho citu
Napoleon silou svojho citu prekvapí i i skúsenú Josefinu
Začiatkom roku 1796 už má Napoleon jasno.
So svojou obvyklou ráznosťou sa oráti na
Josefinu:,,Som ochotný vám k nohám položiť i svet." Žena vtedy nemôže tušiť že to raz aj dokáže. Berie si čas na rozmyslenie. ,,Chcem sa opäť vidať," píše priateľke. ,,Videla ste u mňa generála Bonaparta...Hĺbka citu, o ktorom hovorí so silou, ktorá mi nedovolí pochybovať o jeho úprimosti, by sa mi mala vlastne páčiť, pritom je to ale práve to, čo mi doteraz bráni dať mu svoje slovo..."
Po určitom váhaní zvolí a 8. marca 1796 podpisujú obaja manželskú zmluvu. Nasledujúci deň sa o ôsmej hodine večer koná v Paríži v úzkom kruhu priateľov občianska svadba. Josefina je o šesť rokov staršia než jej manžel, čo v tej dobe nie je zrovna obvyklé. Kvôli spoločenským klebetám je v svadobnej listine uvedený u obidvoch rovnaký vek - 28 rokov. Napoleon si rok pridáva, Josefina sa urobí o 5 rokov mladšou. Za svedkou im idú Therese Tallienová a Paul Barras, ktorý dá ženíchovi skutočne nezvyčajný darček. Poveruje ho vrchním velením francúzskej armády v Taliansku. Po dvoch dňoch medových týždňov odchádza generál k vojsku a už 15. mája hlási predsedovi Konventu dobytie Milána.

1796 - 1797
Bez teba niesom nič
Napoleon z Talianska zahnňuje Josefinu vášnivými dopismi: ,,Láska, ktorú si mi vnukla, ma pripraví o rozum...Moje tušenia sú tak hrozné, že by som dal všetko za to, aby som ťa videl, aby som ťa smel čo i len dve hodiny tisknúť k srdcu a potom s tebou zomrieť...Bez teba nie som nič. Vôbec nechápem, ako som mohol žiť, keď som ťa ešte nepoznal..."
Jeho manželka mu úplne poplietle hlavu. Každú hodinu bozkáva jej portrét a každý deň jej posiela dlhý zamilovaný dopis. Ona sama mu ale odpovedá len jedenkrát za týždeň. O tom, že má Napoleon zvláštne sexuálne chúťky, svedčí veta z jedného listu: ,,Zajtra som pri tebe, neumývaj sa." Zrejme si potrpí na ženy s prirodzeným pachom tela...
Napoleonova korsická rodina mu však Josefinu veľmi neschvaluje. Jeho matku Letiziu rozhnevá, že si od nej syn nevypýtal ani povolenie ku svadbe, ktoré by mu však asi nedala. Bývala Barrasova milenka je v očiach Bonapartov len lepšia prostitútka.

1797
Milenec si vie uviazať kravatu
Bez ohľadu na veľkú lásku sa Josefina nevzdáva svojich predchádzajúcich zvyklostí. Zatiaľ čo je jej manžel v Taliansku, zamiluje sa do zábavného mladíka Hyppolita Charlesa a v Paríži si s ním užíva spoločné radovánky. ,,Je urostený a krásny" zveruje sa priateľke o svojom novom milencovi.
,,Oblieka sa s veľkým vkusom. Myslím že nikto pred ním si nevedel správne uviazať kravatu." Napoleon síce žiada Josefinu aby za ním prišla do Talianska, ale tá sa stále len vyhovára. Keď sa konečne vypraví do Milána, musí ju Hyppolit nenápadne doprevádzať. Nič netušiaci generál konečne zovrie svoju manželku v náručí, ale za pár dní sa vracia k svojmu vojsku. Josefina zatiaľ zostáva v Miláne so svojím milencou a odtiaľ píše Theresii Tallienové: ,,Nudím sa tu k smrti...Môj muž ma nielen miluje, zbožnuje ma tak, že sa bojím že ma zo samej lásky udusí."

1798
Žiarlivá scéna v hlavnom stane
Napoleon sa vracia do Francúzska oslavovaný ako víťaz. Zato Josefina škrípe zubami. Svojho manžela nemiluje a svoj vzťah k Hyppolitovi nemôže tajiť večne. Baví sa nákupmi a veľkorysím utrácaním. Napoleon s krajným sebazaprením platí jej účty a dlhy. Len za cibuľku akejsi cudzokrajnej rastliny, vyhodí Josefina 1000 frankov. Drahé róby a topánky kupuje rovno po desiatkach.
V máji 1798 odchádza Napoleon do Egypta. Tu je svojej manželke prvýkrát neverný s blonďatou Pauline, manželkou poručíka Jean-Noela Fourése. Pretože ženám je účasť na výprave zakázaná, cestuje v mužskom prevlečení. V Káhire si drobného vojačika všimne generál Bonaparte a spozná, že sa nejedná o muža. Odvaha dievčaťa ho zaujme a jej tvár ho vyslovene nadchne. Skoro preto posiela poručíka Fourésa pod falošnou zámienkou späť do Francúzska a Pauline ubytuje vo svojom apartmáne. Poručík sa však ešte počas plavby dozvie o nevere svojej manželky, najbližšou loďou sa vráti a v hlavnom stane urobí žiarlivú scénu. Paulina sa s ním rozvedie, ale k jej sklamaniu Napoleon skoro odíde, a tím sa pre neho egyptská láska končí.


1799
Žena má na muža vplyv vďaka sexu
Napoleon je 9. októbra privítaný na francúzskej pôde ako víťaz. Márne sa však rozhliada po Josefine. Jeho manželka mu síce vyšla naproti, ale nanešťastie ho minula. Napoleon si tento omyô spája s poverami o jej neveri, o ktorých pred tým nechcel ani počuť. Keď sa Josefina dva dni na to objaví v Paríži, rázom sa mu zrúti svet. Horko si povzdychne: ,,Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje..." Svojej manželke zakáže prístup do svojich komnát a zamkne pred ňou svoju spálňu. Až keď započuje, ako Josefina za dverami plače a prosby jej dvoch detí, aby ju vzal na milosť, obmäkčí ho to, a znovu ju zovrie v náručí. Na krátky čas medzi nimi opäť panuje rodinná idyla. Napoleon na tieto dni neskôr spomína: ,,Chcela so mnou stále spať. Bola si vedomá toho, že vplyv ženy na muža sa v prvom rade opiera o sexuálny vzťah."
V tejto idyle zatiaľ Napoleon premýšľa štátny prevrat. 9. novembra 1799 svrhne Direktorium i so svojím svadobným svedkom Barrasom a o mesiac neskôr sám seba menuje prvým konzulom. Z Josefiny je rázom prvá dáma Francúzska.





1800
Zabaví ju vlastným zámkom
Napoleon momentálne nemá na svoju ženu čas. Aby ju však nejak zamestnal, kúpi je zámok Malmaison pri Paríži, ktorý si môže zariadiť podľa vlastného vkusu.
Zámok sa stáva Josefininým obľúbeným sídlom, ale je to len chabá náplasť na jej srdce. V skrytu duše ju totiž trápi vedomie, že nedokáže dať prvému mužovi Francúzska potomka. Obáva sa, aby mu ho nedala nejaká jeho milenka. Lenže všetka snaha lekárov a liečiteľov je márna. Josefina už nemôže mať deti.


1802 - 1804
Napoleon po milovaní skolabuje
Jej muž zatiaľ stále bojuje, poráža Rakúšanov a definitivne ovládne Taliansko. Po návrate sa zapletie s mladou, sotva 15 - ročnou herečkou Marguerite Joséphine Weimerovou, ktorá používa umelecké meno George. Ich známosť začína v roku 1802 a trvá s prestávkami celé dva roky. Vzájomné lúčenie sa neobíde bez Margueritinho plaču.
Kedykoľvek sa Napoleon objaví v Paríži tajne volá herečku k sebe do zámku v Saint - Cloud a znovu a znovu sa nemôže nabažiť jej tela. Ale len tesne pred jeho cisárskou korunováciou dojde ku škandálu, ktorý ich vzťah navždy ukončí. Unavený a prepracovaný Napoleon precení svoje sily. Po vášnivom milovaní zkolabuje a upadne do bezvedomia. Vydesená žena spustí krik, ktorým privolá nielen služobníctvo ale aj Josefinu. Keď sa všetci zbehnú v Napoleonovej spálni, je už prvý konzul síce pri vedomí, ale nahý v náručí nahej milenky. Josefina škrípe zubami a Napoleon musí dať herečke zbohom.

1804
Napoleon radšej chodil bosý
Onedlho po aferé s mladou herečkou Weimerovou sa Napoleon zamiluje opäť - tentoraz do dvornej dámy svojej manželky, chladne krásnej Antoinette Duchatelovej, vydanej za postaršieho člena štátnej rady. Jeho záujem však neunikne žiarlivej Josefine, ktorá dá oboch sledovať najatými špehmi. Napoleon preto premiestni Antoinette do komnát prístupných len po tajnom schodišti. Napriek tomu ich Josefinina slúžka skoro objaví in flagranti. Napoleon preto radšej kúpi svojej milenke dom, aby mali pre svoje intímne chvíle kľud.

Prosinec 1804
Korunovácia ako posledný dar


Jeden z najdôležitejších okamihov Josefiniho života - sám Napoleon jej na hlavu kladie cisársku korunu
V roku 1804 sa ješitný Napoleon, opojený svojimi triumfami, rozhodne že sa ovenčí titulom císar Francúzska. Josefina má byť korunovaná s ním. Pre ňu to bude posledný veľkorysí darček, ktorý jej dá. Ešte pred korunováciou spolu musia absolvovať cirkevnú svadbu, pretože pápež Pius VII. sa zdráha pomazať podľa cirkevného práva nelegitímne spojený pár. 2. decmbra 1804 sa v parížskej katedrále Notre - Dame po Napoleonovom boku objavuje akoby omladená Josefina s vlasmi zviazanými stuhou posiatou diamantami a v dlhých elegantných šatách Prvý muž Francúzska berie z rúk pápeža cisárskú korunu a sám si ju nasadí na hlavu. Potom korunuje i Josefinu. Tá sa ukľudní. Francúzsko si obľúbi svoju cisárovnú. Napoleon to neskôr okomentuje: ,,Ja dobýjam krajiny a Josefina srdcia"

1805 - 1808
Nikdy o mne nepochybuj
Bez ohľadu na tieto slová Napoleon stále viac rozmýšľa o rozvode. Dediča teraz potrebuje viac než kedykoľvek skôr. Napriek tomu ešte z Varšavy, kde prežíva románik s mladou poľkou Máriou Waleveskou, píše svojej manželke: ,,Nikdy nepochybuj o mojich citoch voči tebe. A ak mi chceš byť stále milšou, tak buď silná s ukáž, že máš charakter. Myšlienka že by mi moja žena mohla nedôverovať ma ponižuje... Milujem ťa a túžim po tebe..."
Zdá sa však že sú to len prázdne slová. Napoleon má v tej dobe dvoch nemanželských synov, prvého s mladučkou dvornou dámou Eleonorou Dénuelle de la Plaigne a druhého práve s Walewskou. Celým srdcom ale túži po legitímnom synovi, najlepšie z cisárskeho rodu. V dobe zblíženia s ruským cárom Alexandrom I. si ako nevestu vyhliadne jeho 15 ročnú sestru Annu, ale cár o tej svadbe nechce ani počuť. Zato rakúsky vyslanec v Paríži Clemens Metternich prichádza s nápadom oženiť Napoleona s Máriou Louisou (1791 - 1847), dcérou rakúskeho cisára Františka I. Ani cisársky otecko síce nie je príliš nadšený, ale rakúsky polní maršál Karel Josef de Ligne to okomentuje s vojenskou bezprostrednosťou: ,,Je lepšie, keď pôjde do prdele jedna arcivojvodkyňa, než celá monarchia" Nakoniec po rakúskych porážkach pri Slavkove a pri Wagrame nie je o čom premýšlať. Napoleon je predsa pánom Európy a je treba si ho nakloniť.



1809 - 1810
Už pre ňu nie je miesto
15. decembra zvolá Napoleon väčšinu francúzsku šľachtu na veľkolepú recepciu a oznámi svoj rozchod s Jozefinou. ,,Trinásť rokov skrášľovala môj život a tieto roky sa nezmazateľne vpísali do mojej pamäti... Mojim prianím je, aby si ponechala svoju hodnosť a titul cisárovny a najviac si prajem aby nikdy nepochybovala o mojich citoch, ktoré k nej chovám, aby vo mne videla najdrahšieho priateľa..."
Svoj rozchod musí oznámiť verejne, ale ako by sa ho bál povedať jedine Josefine. Keď sa konečne spolu stretnú, zasype jej tvár bozkami a ona mu v náručí omdlie. Napoleon rýchlo odíde za svojimi vladárskymi povinnosťami.

Potom čo jej Napoleon oznámi svoje rozhodnutie o rozvode, sa neplodná Josefina zrúti
Koncom marca 1810 privíta Napoleon svoju druhú manželku Mariu Louisu.

Nová cisárovná - Mária Louisa
Keď sa nová cisárovná prisťahuje do Paríže, je Josefine dané na vedomie, že už pre ňu nie je miesto. K užívaniu dostane zchátralý zámok v Évreux severne od Paríža.


1812 - 1814
Panovníci jej vzdajú hold
Marii Louise se 10 marca narodí toľko želaný syn, ktorý dostane meno po otcovi - Napoleon - a výnosom senátu dostane titul kráľa rímskeho. Josefina zaprie svoju nechuť a napíše bývalému manželovi dopis, v ktorom mu blahoželá k narodeniu syna. Napoleon jej poďakuje a dovolí jej presťahovať sa do zámku Malmaison. Od rozvodu s Josefinou akoby sa od neho šťastena odvrátila. Nasleduje tragické ťaženie do Ruska a porážka pri Lipsku.
Keď už víťazný spojenci stoja pred Parížom a Napoleon je nútený podpísať mier, kladie si podmienku, aby boll bývalej cisárovnej ponechaný zámok Malmaison a bola jej vyplácaná ročná renta 1000 frankov. Víťazi po dlhšom váhaní súhlasia a ruský cár Alexander I., rovnako ako pruský kráľ Fridrich William III., poctí ešte stále krásnu Josefinu svojou návštevou. Cisárovna sa stále snaží prihovárať za svojho bývalého manžela pretože dobre vie, že sa nikdy nezmieri so svojim vyhnanstvom na ostrove Elba. Jej prosby však zostanú nevypočuté. Josefina ešte v máji 1814 usporiada v zámockom parku oslavu jari, i keď má horúčku a sotva stojí na nohaách. Ruský cár ju pozýva na nočnú prechádzku a nevšimne si jej zlého stavu. Nasledujúci deň musí Josefina so zápalom pľúc ležať v posteli a ráno 29. mája jej kňaz poskytne posledné pomazanie a potom nasleduje už len smrť. Jej pohrebu sa zúčastní celý Paríž a tiež panovníci víťazných štátov jej vzdávajú poslednú úctu. Len Napoleon na Elbe nemá o jej smrti ani tušenie a dozvie sa to len z krátkej správy v novinách.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 BenyR BenyR | E-mail | 16. ledna 2017 v 18:44 | Reagovat

I found this page on 11th place in google's search results. You need some search engine optimization. Many webmasters think that seo is dead in 2017, but it is not true. There is sneaky method to reach google's top 5 that not many people know. Simply search for:  pandatsor's tools

2 WaclawZ WaclawZ | E-mail | 17. ledna 2017 v 19:28 | Reagovat

Chtěli byste zvýšit návštěvnost na pribehy-z-historie.blog.cz několikrát? Hledat v google: Masitsu's tricks

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama