Kráľovná 4. kapitola

14. prosince 2009 v 18:52 | Tessa |  Kráľovná
Opäť kapitolka k tejto poviedke. Tentoraz sa to začne z pohľadu Gregoryho, dúfam že viete kto to je :))

Chvíľu mi trvalo kým som sa rozmotal z nejakej handry do ktorej ma to dievča zamotalo. Samozrejme že keď som sa rozhliadol už tam nebola. Vyšiel som na hlavnú ulicu, ale po dievčati ani chýru ani slichu. Zvrtol som sa a skoro som narazil do svojich stráží.
,,Vy sa vždy objavíte, keď vás už netreba" zašomral som si pre seba. Jeden z nich to však započul, pretože vystúpil z radu a opýtal sa: ,,Stalo sa niečo, môj pane?"

,,Už nič!" S tým som sa zvrtol a so strážami za pätami som sa vybral k palácu.




V paláci už na mňa čakala moja milá, Carna. Bola to pekná žena, to treba uznať, ale mňa nikdy nezaujala. Vlasy farby ohňa mala rozpustené a na jednoduchej bielej tunike prehodenú zlatú látku.

,,Kde ste boli?" spýtala sa a do kalichu naliala nejakú tekutinu, ktorú mi následne podala.

,,Len som sa motal po paláci" zaklamal som, ale na mojej drahej bolo vidno že tomu neverí. Áno chodil som aj za inými ženami za istým účelom, ale teraz som nebol so ženou. Lepšie povedané nerobili sme to, čo si myslela Carna. Na stoličkách v predsieni Carninej komanty kde sme stáli sedelo niekoľko dvorných dám, ktoré sa tvárili že sú zaujaté rôznymi činnosťami, ale každá nás určite pozorovala.

,, Prečo vy stále klamete?" povzdychla si a podala mi času s ... niečím.

,,Je v tom jed?" opýtal som sa so smiechom, ale už som si do úst vkladal čašu.

,, Čo by som mala z toho keby som vás otrávila?" diabolsky sa usmiala. ,,Možno by po paláci chodilo menej..." Carna nechala medzi slovami pauzičku a robila sa že rozmýšľa. Je som si čašu odtrhol od pier a zadíval som sa na ňu.

,,žien" dodala, rozosmiala sa a odišla. Dámy ju nasledovali. Keby mi ju nevybral otec nemusel by som si ju vziať. Carna je dcérou istého baróna ktorý má dom neďaleko, ale barón je už mŕtvy a jeho statok spravuje jeho žena a spolu s ňou dve mladšie Carnine sestry. Ale neobišiel som najhoršie, moja sestra cestuje do jedného gréckeho mestského štátu, kde sa vidá. Otec si chce cez svoje deti zaručiť spojenectvo s tými mocnými. Čoskoro však, bohužiaľ, otec odíde na druhý svet a ja budem kráľom! Výborne














Do hostinca som prišla celá roztrasená. Ak ma chytia tak mi odseknú hlavu. Urazila som nejakého šľachtica! Do misky som si naliala studenú vodu a celú misku som si vyliala na hlavu. Mala by som rozmýšľať kde sa zamestnám. Úspory dochádzajú a túto izbu mi nenechajú navždy.







Mala som šťastie. Podarilo sa mi vybaviť si miesto u barónky - vdovy z Idely. Zámok v ktorom moja pani býva sa nachádza asi dve hodiny jazdy koňom a tri hodiny jazdy vozom od mesta. Pri troche šťastia sa vyhnem tomu chlapovi. Či sa mi to však páčilo alebo nie, nemohla som si jeho tvár vymazať z pamäti. Každý muž by ma zato čo som jemu urobila asi zabil, ale on so mnou ešte žartoval.





Na ďalší deň pre mňa prišiel koč ktorý poslala barónka. Mám tam robiť upratovačku a zavše i pomocnú kuchárku. Nevadí. Okolo poludnia so´m sa dostala do grófkinho sídla kde budem odtera bývať. Prvýkrát som sa stretla s barónkou, pretože predtým som sa rozprávala len zo správcom jej domu. Barónka bola veľmi milá, ale akosi rezervovaná. Moje zoznámenie s ostanými prebehlo jednoducho - povedala som im svoje meno oni sa predstavili mne a to bolo všetko. Väčšinu z ich mien si nepamätám. Dostala som malú izbičku, ale stačí. Na druhý deň som sa pustila do svojich pracovných povinností.

Deň sa začal skoro. Barfónka a jej dve dcéry ktoré som ešte nevidela.

,,Začni tam" povedalo mi príjemné mladé dievča a sama sa pustila do umývania dlážky. Na to že je len slúžka má akési pekné šaty. Hnedé vlasy mala zmotané so uzla. Mohla mať okolo 13 - 14 rokov, viac nie. Oplatila som jej srdečný úsmev a začala som drhnúť veľké jedálenské stoly v susednej miestnosti. S dievčaťom som sa stále rozprávala väčšinou som teda rozprávala ja, z nej nevyliezlo nič.

,,Čo tu ty robíš!" započula som hlas barónky a i s dievčaťom sme sa pozreli do schodov. Stála na nich barónka a za ňou ešte ďalšie mladé dievča ktoré sa na mňa a moju mladú spoločníčku dívalo bez štipky záujmu.

,,Jaa" dievča bolo zjavne nervózne.

,,Spravila snáď niečo?" spýtala som sa.

,,To sa ma pýtaš ty?" zhúkla barónka a nenávistne na dievča pozrela. ,,Veď to je moja dcéra!"

Druhé dievča čo stálo na schodoch sa začalo smiať.

,,Ako sa opovažuješ hádzať svoju robotu na moju najmladšiu dcéru!"

,,Ja nevedela som pani. Odpusťte" mierne som sa uklonila a v úklone som zostala až kým som nezapočula vzďaľujúce sa kroky. Pozrela som do schodov. Barónka ťahala dievča preč a to po mne pozeralo smutnými očami.

,,Prepáč" to slovo moje pery len zašepkali, ale sa len smutne usmialo a mýslim že šepla ,,Ty prepáč" Potom sa otočila a zmizla za nejakými dverami To už bola sála plná slúžiek i kuchárok, ktoré na mňa zvláštne pozerali. Áno ja viem, toto mi nevyšlo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

klik

klik 100% (26)

Komentáře

1 Liliane Evans Liliane Evans | Web | 14. prosince 2009 v 19:41 | Reagovat

pekná kapitola :-):-):-):-):-):-):-), naozaj pekná :-):-):-), tešim sa na ďalšiu :-):-):-)

2 S_Miley S_Miley | Web | 16. prosince 2009 v 16:39 | Reagovat

dikes, že si hlasovala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama