Panenská vdova 8. kapitola

6. prosince 2009 v 13:02 | Tessa |  Panenská vdova
Panenská vdova - 8. kapitola

Kráľovský palác sa mal presúnúť do vidieckeho paláca. Catalina sa tešila že sa prejde na koni a prezrie si anglický vidiek. O to viac sa prekvapila keď jej jej dvorné dámy povedali že má cestovať v koči a otvorenom.
,,V tejto zime?" Spýtala sa. Mala oblečený jazdecký kostým a ľahký plášť. Pri jazde by sa jej telo zahrialo a tak nepotrebovala veľa oblečenia. Ale keď bude sedieť v koči tak k nemu primrzne.
,,Pôvodne ste mali ísť na koni," ozvala sa jedna z dám, ,,ale princ Arthur povedal že lepšie vám bude v koči. A v otvorenom aby si ľud mohol prezrieť budúcu kráľovnú." Catalina si vzdychla.
,,Dobre teda." vyhlásila a zároveň si strhla z ramien plášť a hodila ho o zem. Dámy boli prekvapené, no nasledovali svoju paniu do koča. Sprievod sa už - už pohýnal keď Catalina skríkla:
,,A jeho a jej veličenstvo? Kráľ a kráľovná s nami nepôjdu?" To posledné po čom túžila bolo zostať so svojím manželom osamote.
,,Nie. Posielajú nás samých, mojá drahá. Vraj si máme vyskúšať akoby sme to zvládli sami bez ich pomoci. Otec chce vedieť či by som bol dobrým kráľom!" Vyhlásil Arthur a odcválal na čelo sprievodu.
Catalina si rezignovane vzdychla a už len sledovala vzďaľujúci sa palác.



Po mnohých hodinách jazdy, keď Catalina tisíckrát oľutovala že zahodila plášť prišli k nejakému hostincu.
,,Tu prespíme!" vyhlásil Arthur, zoskočil z koňa a rozbehol sa ku Cataline.
,,Madam" povedal ironicky a podal jej ruku aby mohla vystúpiť z koča. Catalina sa dotkla Arthurovej ruky svojou skrehnutou. Arthur sa v prvom momente zľakol že drží za ruku mŕtvolu a zháčil sa. ,,Madam čo vám je? Ste v poriadku?" Catali na v jeho hlase prvýkrát započula ľútosť a pozrela mu priamo do očí.
,,A nechceli ste to snáď, môj drahý manžel? Chcete ma vytrestať len preto že ma vybrali za vašu ženu. Pre vás by bola najlepšia žena asi nejaká cundra z domu verejných služieb, nie? Ale to ja nie som! Hneď zajtra keď mi odmrznú prsty napíšem matke do Kastílie či by som sa nemohla vrátiť tam a vašou ženou by sa mohla stať moja sestra. V horšom prípade budem žiť v Španielsku ako vaša žena a raz za ropk sa zjavím v Anglicku a raz za rok sa budem musieť pozerať do tej vašej odpornej tváre!" Arthur až teraz pochopil čo vykonal. Pomohol manželke z koča a vzal ju na ruky, čo všetkých prekvapilo. Princ svoju manželku odniesol do jednej z komnát, položil ju na posteľ a zakryl všetký možným čo v komnate našiel.
,,Nejaký starostlivý" skonštatovala Catalina a odhrnula prikrývky.
,,Zostaňte zakrytá. Pane bože ochraňuj, dúfam že to nebude nejaký zápal."
,,Prečo sa o mňa tak staráte, Arthur?!"
,,Pretože som si uvedomil že keď ste v tom koči tak sedeli v prvom momente som sa zľakol a ....."
,,A....?" spýtala sa so záujmok Catalina a nastražila uši.
,,Uvedomil som si že ak by sa vám niečo stalo tak môj život by bol zrazu.....nudný." Arthur si začal prezerať izbu a tváril sa že ho mimoriadne zaujali tapisérie.
,,Nudný?" Spýtala sa Catalina.
,,No asi vás mám............ mne sa to zle hovorí." Arthur sa pozeral na svoje nohy a vyzeral ako malé dieťa.
,,Máte ma rád, ale nechcete si to priznať, tak ste sa ku mne chovali ako k poslednej slúžke, že?" Catalina sledovala ako Arthur pomaly červenie a súhlasne prikyvuje. Catalina vybehla z posgtele a hodila sa manželovi okolo krku.
,,Takže vy ma máte rád?" Arthur opäť prikývol a Catalinu pobozkal.
,,Trochu oneskorene ale vždy lepšie ako nikdy." Catalina a Arthur sa rozosmiala a začali sa bozkávať. Vtedy do izby vošli ďalší ľudia.
,,Mysleli sme si že ste chorá, alebo niečo také, pani Katarína." vyjachtal zo seba hostinský.
,,Myslím že už je jej dobre." Povedal s úsmevom Arthur a Catlina sa opäť zasmiala. Ešte tej noci Catalina a Arthur prežili svadobnú noc aká má byť. Na druhý deň už išla Catalina na koni a Arthur jej s hrdosťou rozprával o krajine ktorou prechádzali.


Po niekoľkých dňoch sa celá výprava ocitla vo Walese.

,,Je to tu krásne!" Rozplývala sa Catalina keď si rýchlym krokom prezerala svoju spálňu na waleskom hrade Ludlow
,,Pozri." Arthur ukázal prstom na kus plátna v ktorom bolo niečo zabalené. Catalina rozviazala šnúrku a v plátne bolo krásne strieborné šaty so zelenkavou spodničkou.
,,To je pre mňa?"
,,No pôvodne boli pre moju matku ale tá si ich ani raz neobliekla a vraj by ich bola škoda. No skús si ich."
Catalina vbehla za plentu a za chvíľu sa ukázala v krásnych šatách. ,,Ako vyzerám?" Chytila si sukňu a zatočila sa v nej.
,,No krása, ale ešte počkaj." Arthur vybral Cataline sponu z vlasov a do rozpustených vlasov jej dal striebornú čelenku.
,,Takéto nosia nemravné francúzsky" Začala protestovať Catalina a chcela si vytiahnuť čelenku z hlavy.
,,Tak budeš nemravná francúzska! Aj tyak si o mnoho krajšia než ktorákoľvek parížanka!" Catalina si prestala vyberať čelenku z vlasov a zasmiala sa.
,,No fakt," pokračoval Arthur. ,,Mala by si ich vidieť! Raz keď som bol v Paríži tak čo som ja videeel. Pamätám si dvornú dámu kráľovnej. Mala hádam 300 rokov, ale tvrdila že čoskoro oslávi 6o - tku. Oblečená bola v béžových šatách s kvetovanou spodničkou a toľko bieleho púdu na sebe! Toľko púdru by stačilo aj na štyri normálne ženy. To je hrôza celý Paríž a nie dvor čo diktuje módu!"
,,Za chvíľku s teba bude krajčír!" zasmiala sa Catalina.
,,No slečna vám ušijem nejaké čierne šaty ktoré podčiarknu vašu zmyselnosť a do výstrihu dáme bielu látku ktorú ozdobýme šperkom aby sa vám nikto na výstrih nepozeral, pretože váš manžel by mohol žiarliť." Následne Arthur vystrúhal poklonu a Catalina sa nedokázala prestať smiať.



Dni sa rýchlo prehupli do týždňov a týždne do mesiacov. Catalina bola čím ďalej tým šťastnejšia. V mladej lady Poleovej si našla skvelú priateľku a taktiež tu mala svoju temer sestru Mariu de Salinas. Jeedného dňa, keď Arthur a jeho družina boli na love Catalina si zavolala svoje obľúbené dámy, uistila sa že dvere sú zatvorené a začala.
,,Mám taký pocit že by som mohla čakať dieťa."
,,Dieťa?" vyhŕkla Maria.
,,Ja neviem, ale už druhý mesiac som nekrvácala a bolí ma hlava, mám divné chute a cítim sa taká iná."
,,Dieťa to by bolo úžastné!" vykríkla Margaret. Ak by to bol syn zabezpečilo by sa pokračovanie Tudorovskej línie už pred vaším oficiálnym nástupom na trón a ak by to bolo dievča vy by ste mali potešenie keď je sir Arthur preč a celému svetu by ste dokázali že ste schopná rodiť zdravé deti. Catalina si vzdychla a usmiala sa. Mala pocit že odteraz bude už len šťastnejšia a šťastnejšia. Ešte toho večera oznámila Arthurovi svoje podozrenie.
,,Vážne?" spýtal sa a oči mu žiarili.
,,Ja neviem mám len podozrenie, ale asi budeš tata." Arthur zdvihol Catalinu na ruky a zatočil sa s ňou.
,, Drahá čoskoro mi zrejme dáš najkrajší darček aký môže žena mužovi dať. Ďakujem" Catlina aj Arthu sa rozosmiali a ani jeden z nich nevedel slovami vyjadriť svoje šťastie.






 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Liliane Evans Liliane Evans | Web | 6. prosince 2009 v 13:20 | Reagovat

wow, naozaj krásna kapitola :):):):):):), veeeľmi sa teším na ďalšiu kapitolu :):):):):):)

2 A-CC A-CC | Web | 6. prosince 2009 v 16:41 | Reagovat

bohužel nemám čas to číst, možná si to přečtu večer (teĎ maluju pokoj :D)a už jsem ti poslala email s heslem :)

3 Miška - tvoje SBéčko Miška - tvoje SBéčko | Web | 6. prosince 2009 v 19:15 | Reagovat

Krása.....jednoduše krása.... nevím, co mám říct. Vystřihnu poklonu.

4 sessllik sessllik | Web | 8. prosince 2009 v 18:43 | Reagovat

nevím co na to říct,je to prostě nádherný...

5 Mila Mila | E-mail | Web | 29. března 2016 v 13:12 | Reagovat

Ahoj, obdivujem Tvoje poviedky o Tudorovcov - ich životy sú aj mojou inšpiráciou. Ak rada čítaš historické príbehy, môžeš si pozrieť aj ten môj - Sokolia kráľovná. Píšem ho na komunite pre amatérskych spisovateľov (Wattpad). Aby si si ho mohla celý prečítať, musíš sa však prihlásiť (bezplatne).

https://www.wattpad.com/story/52523548-sokolia-kr%C3%A1%C4%BEovn%C3%A1

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama