Srdcová kráľovná 11. kapitola

8. prosince 2009 v 20:27 | Tessa |  Srdcová Kráľovná
Srdcová kráľovná - 11. kapitola

V jednej časti bude použiťé slovíčko voilá ktoré mienim používať častejšie. Je z francúštiny (Anna Boleynová vyrástla na francúzskom dvore) a znamená niečo ako hurá alebo v dnešnom slovníku super

Keď som vošla do komnát kráľovnej videla som ako kráľovná niečo vraví a okolo nej majú všetky dámy porozkladané stoličky. Hneď keď som vošla sa však kráľovná zháčila a otvorila knihu ktorú mala na kolenách. Chvíľku do nej pozerala a potom zdvihla pohľad.
,,Čo tam stojíte slečna?" Spýtala sa. Ja som sa od dvier pobrala k tomu čo robila väčšina dám - k vyšívaniu.




,,Prečo si prišla tak neskoro?" Opýtala sa Jane Parkerová.
,, Vieš nechcelo sa mi. Ja môžem robiť čo chcem." odpovedala som jej ironicky.
,, Nie nie, drahá," ozvala sa kráľovná s pohľadom upretým stále do knihy. ,,Žiadna žena si nemôže robiť čo chce. Či už je OBYČAJNÉ dievča ako vy," na slovo obyčajné dala až priveľký dôraz, ,,alebo KRÁĽOVNÁ ako ja." opäť ten dôraz na slove kráľovná.. Obrátila stránku na knihe a zdvihla pohľad. Všetky nás prebehla pohľadom a vzdychla.
,,Ak si nájdete dobrého manžela môžete mať pocit slobody, ale úplná sloboda to nebude." vtedy stočila pohľad na Jane. ,,Kedy sa vydávate, seňorita Parkerová" och, ako ja som nenávidela ten Katarínin španielsky prízvuk keď nás oslovila v jej rodnom jazyku.
,,Už za tri týždne aj niečo madam."
,,Úžatné a čo vy, seňorita Anna, kedy vaša drahá sestra porodí dieťa? Cnie sa mi za jej sladkou spoločnosťou."
,,Čoskoro. Podľa astrológov by to mal byť chlapec."
,, To musí mať sir Carey radosť!" kráľovná dobre vedela že Máriino dieťa je od jej muža, no napriek tomu veľmi často hovorila aké má sir Carey šťastie, že mu manželka čoskoro privedie na svet druhé dieťa.







Poobede som sa vybrala za Máriou. Čo však čert nechcel (alebo anjel?) stretla som kráľa aj s jeho družinou. Teda tentokrát tá družina bola dosť malá. Išlo s ním len 16 gentlemanov.
,,Madam Anna" oslovil ma kráľ.
,,Pane" hlboko som sa mu uklonila, ale tak aby mi dobre videl do výstrihu.
,,Chcem sa niečo slečny opýtať. Choďte von a tam ma počkajte" oznámil kráľ gentlemanom. Tí síce jemne protestovali že nie je najlepšie nechávať kráľa osamote, ale keď príkaz zopakoval vyparili sa.
,,Veličenstvo" ešte raz som sa mu uklonila. On však dlho nečakal, chytil ma za lakeť a odtiahol ma do jedného výklenku. Tam ma pobozkal bez toho aby som si ja stihla uvedomiť čo sa vlastne deje.

,,Čo to robíte?" sykla som keď sa mi ho podarilo odstrčiť.
,,To čo chcem. Ja robím len to čo chcem. Nie ste aj vy snáď taká?"
,, Ja mám sovje pravidlá. A nepatrí sa schovávať sa po rohoch so ženatým mužom." ruku som dala na jeho hruď aby som mohla držať jeho pery ďalej od svojich.
,, Pravidlá sú snáď na to aby sa porušovali, nie?" opäť sa ma pokúsil pobozkať, ale tentokrát som mu v tom zabránila. ,,Čo chcete aby som urobil?"
,,Nič! Už nesmiete nič robiť. Koľko krát sme sa videli, hm?"
,,Ja neviem nepočítam to. Ale hneď ako som vás zbadal, zahorel som k vám láskou."
,,Tak ako k tým ostatným? Ako k vašej žene na začiatku vášho vzťahu. Ako k lady Elizabeth Blountovej, ktorú ste poslali kade ľahšie keď začala chodiť s veľkým bruchom, ale napriek tomu ste oslávili keď z toho veľkého brucha vyšiel syn. A ako k mojej sestre ktorá u vás stretila časť priazne keď priviedla na svet bastarda - dievča? Nechcem byť ďalšie dievča so zlomeným srdcom."
,,Vaše srdce by som nikdy nezlomil. Dajte mi šancu nádej že smiem dúfať a ja vám sľúbim že vaše srdce bude u mňa v bezpečí."
,,Musím ísť, jej výsosť ma bude zhánať" Chcela som rýchlo odísť, no kráľ ma schytil za ruku prirazil o stenu a svoje ruky dal po stranách mojich pliec. Ja om sa tak nemohla pohnúť skôr, ako sa mi odstupí z cesty a to zrejme nemal v úmysle.On však na mňa len dlho pozrel a potom jednu ruku sustil a mykol hlavou. Ja som si chytila sukňu a bežala som preč. Ako som odchádzala započula som výkrik: ,,Ja sa nevzdám!". Prinútilo ma to zasmiať sa. Dvorí mi samotný kráľ. Voilá!



Keď som vošla do Máriinej komnaty ležal pri nej George. Hlavy mali pri sebe, Mária sa chichúňala, úplne ako milenci. Až keď som za sebou prudšie zavrela dvere zdvihli pohľady. Mária sa pozrela nadšene, ale hneď jej nadšenie ustalo keď si všimla že som to len ja.
,,Ako sa cítiš?" opýtala som sa jej bez štipky záujmu.
,,Načo sa pýtaš keď ťa to nezaujíma?"
,,Zaujíma!" zaklamala som.
,,A ty braček, čo tu vylyhuješ, si členom kráľovskej družiny, prečo nie si s ním?" spýtala som sa a sadla som si na opačnú stranu postele, než sedeli hentí dvaja.
,,Ty nejak veľmi sleduješ pohyb kráľa?" odpovedal protiotázkou George s jemným smiechom.
,,Kráľ ju uháňa, nie je tak?" vyštekla Mária a nenávistným pohľadom.
,,Zdá sa mi drahé sestričky, že ste na seba až priveľmi milé."
,,To ona!" ukázala na mňa rukou Mária a pokračovala s pohľadom zapichnutým do Georgeových očí. ,,Vždy si požičiavala čo bolo moje, len akosi to zabudla V R Á T I Ť!" pri poslednom slove sa už otočila s nenávisťou na mňa. Prešla som na druhú stranu postele a chytila Máriu za brucho a sykla jej: ,,Ak to nebude syn ale opäť dievča, tak kráľ je môj!" Mária sa napriahla že mi jednu (alebo aj dve) udrie, ale ja som rýchlo stihla odskočiť.
,,Jáj drahá setrička" vzdychla som. Ruky som si dala za chrbát, zaklonila som sa, začala som ťažkopádne chodiť a predstierať že som tehotná. Pri tom som si klepala po akože veľkom bruchu a snažila sa napodobniť Máriin piskľavý hlas.
,,Jáááj už aby to bolo na svete. Takú veľkú ma ten bastard spravil že ma už nechce ani muž ani milenec." Mária bola taká vytočená že skoro po mne vyletela, ale v poslednej chvíli ju zadržal George.
,,Prečo provokuješ, Anna?" spýtal sa George a ja som už pre istotu stála pri dverách. George na rozdiel odo mňa a Márie nebol absolútne rozrušený. Jednu ruku strčil Márii pod pazuchu, tá si už medzičasom stihla opäť ľahnúť, no stále ma nenávistne pozorovala a druhú ruku si podložil pod hlavu. Nohy ktoré mu doteraz viseli pod posteľou si pokojne vyložil na posteľ a prekrížil.
,, Zháňala ťa tvoja nastávajúca, George." Pripomenula som mu. Jeho pokoj a vyrovnanosť sa rýchlo pominuli.
,,Anna choď skôr než nás vytočíš ešte viac." slovne ma vyhodila Mária. Teraz som si nebola istá či George pridržiava Máriu alebo Mária Georgea. Hystericky som sa rozosmiala a na dnes sa tieto dvere za mnou zavreli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

klik

klik 100% (26)

Komentáře

1 Liliane Evans Liliane Evans | Web | 8. prosince 2009 v 21:32 | Reagovat

skvelá kapča :):):):):), tešim sa na ďalšiu :):):):)

2 Miška - tvoje SBéčko Miška - tvoje SBéčko | Web | 9. prosince 2009 v 19:01 | Reagovat

Nádhera...

3 FairyMauLaly FairyMauLaly | E-mail | Web | 25. prosince 2009 v 15:17 | Reagovat

Ahoj. Nechceš zverejniť svoje diela na našej stránke? twilightfanfiction.webnode.sk
Tento web je pre všetkých twilight fanúšikov, ktorý sú rovnako ako my až priam posadnutý týmto fenoménom.
Nájdete u nás  fanfiction príbehy a básne, ktoré budu dúfam pribúdať a veľa iného.
Radi od Vás privítame príspevky - príbehy, poviedky, básne, vtipy, hlášky ale aj hocičo čo sa týka (ale nemusí) twilight ságy, a s čím sa chcete s nami podeliť.
Stránka je ešte v rekonštrukcii, teda veľa tam toho ešte pribudne, najmä ak nám pomôžete rozbehnúť to.

4 Mila Mila | E-mail | Web | 29. března 2016 v 13:11 | Reagovat

Ahoj, obdivujem Tvoje poviedky o Tudorovcov - ich životy sú aj mojou inšpiráciou. Ak rada čítaš historické príbehy, môžeš si pozrieť aj ten môj - Sokolia kráľovná. Píšem ho na komunite pre amatérskych spisovateľov (Wattpad). Aby si si ho mohla celý prečítať, musíš sa však prihlásiť (bezplatne).

https://www.wattpad.com/story/52523548-sokolia-kr%C3%A1%C4%BEovn%C3%A1

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama