Villiam Dobyvateľ

27. prosince 2009 v 10:42 | Tessa |  HO - ranný stredovek (po polovicu 12. storočia)
VILIAM DOBYVATEĽ - SIEDMY VOJVODA Z NORMANDIE



Viliam I. Dobyvateľ (angl. Wiliam Cinqueror) je známa postava stredovekých západoeurópskych dejín, ktorá spojila na istý čas dejiny Normandie s dejinami Anglicka. Britským dejinám dala vládu normanskej dynastie.

V roku 911 francúzsky kráľ Karol III. Prostý dal do držby mužom zo severu (Normanom) územie časti Neustrie. Toto územie na severe Francúzska bolo podľa nórskych Vikingov nazvané Normandia. Zachovala si zvláštne črty a spravoval ju normandský vojvoda Rollo, ktorý však najprv, ako podmienku, musel prijať krst a stať sa kresťanom.

ROBERT DIABOL
V Normandii dedili vojvodcovskú funkciu jednotliví mužskí potomkovia rodu na princípe primogenitúry (t. j. prvorodení synovia). Po Rollovi prevzal vládu jeho syn Viliam I. Dlhý Meč. Jeho nástupcom sa stal Richard I. Ďalší vojvoda Richard II. mal dvoch synov, po jeho smrti sa ujal vlády starší z nich, Richard III., v poradí piaty vojvoda z Normandie, ktorý sa však zo svojej vlády dlho netešil. Príčinou bol jeho mladší brat Robert (narodil sa v roku 1008), ktorý sa neuspokojil s grófstvom Hiemoirs pri hrade Falaise a viedol vojnu proti Richardovi.

Napokon uzavreli mier, bratia sa zmierili, potriasli si pravicami a šli na obed. Po obede, ktorý mal byť slávnostným ukončením uzmierovacieho aktu, sa Richard vrátil do Rouen, dostal kŕče a zomrel. Podľa kronikárov mu dal Robert do jedla jed.

Tak sa 6. augusta 1028 stal šiestym vojvodom z Normandie Robert Diabol (Robert the Devil). Meno získal vďaka bratovražde. Na druhej strane ho kronikári označujú tiež ako Robert Veľkolepý, a to pre jeho štedrosť a neskrotnú vitalitu.

Roberta zrejme neskôr bratova smrť trápila a v snahe očistiť sa od hriechu, vybral sa do Svätej zeme. Cestou de Jeruzalema, 22. júna 1035 pre vyčerpanosť z cesty umrel.

VILIAM BASTARD
Ešte pred cestou však Robert usporiadal svoje nástupnícke záležitosti, za nástupcu určil svojho jediného syna Viliama.

Viliam bol však v čase Robertovho odchodu ešte dieťa (narodil sa v roku 1027 vo Falause, v Normandii). Ale to nebol jediný problém, ktorý nastal po Robertovej smrti.

Viliam sa totiž nenarodil v legitímnom manželskom zväzku, Robert zomrel ako slobodný muž. Navyše sa narodil z Robertovho vzťahu s Arletou, ženou nízkeho pôvodu. Niektoré zdroje tvrdia, že Arletta (Harleva 1012 - 1050) bola dcérou kožušníka, iné tvrdia, že bola dcérou Robertovho služobníka. Sporu niet len o tom, že to bola dcéra istej Duxie a Fulberta.

Arletta bola Robertovou konkubínou, partnerkou, ktorá sa mu síce páčila - mala plavé vlasy, hladké čelo, prívetivé oči, dokonalé ústa, bradu, krk a nohy, ale pre jej nízky pôvod ani nepomyslel na to, že by sa s ňou mal zosobášiť. Arletta porodila Robertovi okrem syna Viliama aj dcéru Adelizu (narodila sa v roku 1029, neskôr sa stala grófkou).

Robert si bol vedomý ťažkostí, s ktorými sa bude Viliam boriť v zápase o vojvodcovský post, a tak ho ešte pred odchodom do Svätej zeme veľmi prezieravo predstavil francúzskemu kráľovi a vyhlásil pred ním, že Viliama uznáva za svojho syna.

Normandská šľachta sedemročného Viliama - sirotu nazvala Bastard (lat. Nothus). Po otcovej smrti v roku 1035 bol ustanovený siedmym vojvodom z Normandie (Duke of Normandy). V jeho mene vládla rada zložená zo šľachticov a tiež z osobných Viliamových strážcov. V Normandii však vládol chaos.

Ako Viliam postupne dospieval, začal sústreďovať moc do svojich rúk. Pomáhali mu v tom najmä jeho nevlastní súrodenci, Viliamova matka Arletta sa totiž vydala za istého vikomta z Counteville a mala s ním šesť detí, z ktorých najvýznamnejší bol Odo z Bayeux (narodil sa v roku 1030). Významnú pomoc pre Viliama predstavoval aj francúzsky kráľ Henrich I., ktorý mu pomáhal pri potláčaní šľachtických rebélií.

Dokonalú a úplnú vládu nad Normandiou prevzal Viliam v roku 1047, teda vo veku dvadsať rokov. Šľachta proti nemu síce pripravovala sprisahanie a chcela ho zabiť, ale aj vtedy našiel oporu u francúzskeho kráľa a feudálov definitívne podriadil svojej moci víťazstvom v bitke pri Val des Dunes. Tým prevzal Viliam vládu v Normandii bezpečne do svojich rúk.

NEPREMYSLENÝ SĽUB
Viliam udržiaval pomery v krajine diplomaciou, vojnami, divokým zastrašovaním, a napokon i svadbou - oženil sa s Matildou Flanderskou (narodila sa v roku 1031), ktorá mala významných rodičov. Jej otec Balduin V. Zbožný (the Pious) bol grófom Flanderska a Matildina matka Adela bola kapetovskou princeznou a dcérou francúzskeho kráľa Roberta II. Zbožného. Svadba sa konala v roku 1053 v katedrále Notre Dame d´Eu.

Viliam však ani po svadbe nedokázal zaprieť v sebe krv bojovníka a začal sa živo zaujímať o situáciu na druhej strane kanála La Manche. V Anglicku v tom čase vládol panovník Eduard II. Vyznavač (Eduard the Confessor), ktorý pri istej príležitosti v roku 1051 Viliamovi prisľúbil anglický trón.

Keď sme už pri tom vynávačovi, pamätám si keď som asi pred dvoma rokmi odpovedala z dejepisu a miesto Eduard Vyznávač som povedala Eduard vysávač a ja som si to neuvedomila, len keď sa všetci (ešte aj učiteľ) rehotali tak mi došlo že som dačo povedala (moja poznámka - nezasahuje do textu)


Išlo zrejme o prázdny a nepremyslený sľub, pretože Eduard III. neskôr navrhol, aby v budúcnosti trón obsadil Harold Godľinson (dedičný princíp nástupníctva nebol v tom čase v Anglicku nevyhnutný) a witan - rada zložená z anglosaskej šľachty, ho zvolila za panovníka. Po Eduardovej smrti (dnes je svätcom, jeho sviatok Angličania slávia 13. októbra) v roku 1066 sa Harold skutočne ujal trónu, čo Viliam nemohol strpieť. Harold mu predsa v roku 1064 zložil prísahu ako svojmu pánovi a okrem iného mu sľúbil, že sa vzdáva práva na anglickú korunu. Podľa legendy Viliem dokonca pri tej príležitosti uložil pod oltár, pri ktorom prísaha prebehla, bibliu, čím sa platnosť sľubu spečatila.

V tomto duchu deklaruje udalosti aj známa tapiséria z Bayeux, známejšia pod menom koberec kráľovnej Matildy. Tapiséria je výsledkom zámeru Normanov a vznikla z iniciatívy Oda z Bayeux, Viliamovho nevlastného brata s cieľom ospravedlniť a zlegalizovať Viliamovu inváziu do Anglicka.

TOTO JE MOJA KRAJINA
Viliam si nárokoval na anglickú korunu a rozhodol sa získať si ju bojom. Začal pripravovať vojenskú výpravu na Britské ostrovy. Pripravoval ju dlho a veľmi dôkladne. Zúčastniť sa jej malo množstvo šľachty z Normandie, Bretónska ale i zo samotného Francúzska. Každý šľachtic videl vo výprave možnosť obohatenia sa a získania majetku v prípade úspechu výpravy.

Od jari 1066 prebiehala intenzívna stavba lodí, príprava zvierat, znášanie zásob a podobne. Všetkých ľudí pripravujúcich sa na plavbu spájala výhradne osobnosť skúseného bojovníka Viliama. Napokon zostávalo už len počkať si na vhodné počasie a lode sa mohli pustiť na plavbu smerom k anglickým brehom. Najrýchlejšie napredovala Viliamova loď Mora, ako prvá sa aj vylodila pri anglických brehoch.

Flotila pristála v zálive Pevensey a Angličania nekládli Normanom pri vylodení žiadne prekážky. Podľa slov kronikárov Viliam zaboril ruku do piesku v zátoke a povedal: "Toto je moja krajina."

Po vylodení sa začala Viliamova výprava opevňovať a uskladňovať zásoby. Opevňovacie práce trvali dva týždne. Z lodí vyviedli asi 2000 koní a triedili materiál.

Anglický kráľ Harold bol v tom čase na severe, kde sa musel brániť útoku vojsk nórskeho kráľa Haralda Hardrada. Haroldov promptný zásah Nórov prekvapil a vďaka rýchlemu zvolaniu fyrdu ich pri Stanford Bridge neďaleko Yorku porazil. Harold sa však zo svojho víťazstva dlho netešil, pretože v okamihu víťazstva k nemu dorazila správa, že v Pevensey sa vylodil Viliam.

Harold rýchlo vyrazil, aby v Londýne čo najskôr zhromaždil všetky sily a vydal sa v ústrety Viliamovmu vojsku v Pevensey. Dvesto míľ, ktoré ho delili od Londýna pritom prekonal za sedem dní. Ktovie, aký mal asi pocit, keď sa dozvedel, že Viliamovej invázii s cieľom uzurpácie anglickej koruny požehnal sám pápež?

BITKA PRI HASTINGSE



Ďalšia moja poznámka: Keď som bola mesiac v Anglicku bývala som v Hastings a verte mi tam je na každom kroku krčma na počasť bitky pri Hastings, obchod na počesť tejto bitky, potraviny, ... a všade sú nápisy 1066. A aj Hastingský hrad je tak vyzdobený a tam hovoria o presne o tejto bitke.

Rozhodujúca bitka medzi Viliamovým a Haroldovým vojskom sa odohrala 14. októbra 1066 pri Hastingse na juhu Anglicka. Priebeh bojových operácií je dnes už pomerne ťažké zrekonštruovať. Udalosti však pomáha oživiť dielo The Battle of Hastings 1066, ktorého autorom je stredoveký pisár Wiliam od Malmesbury.

Z neho sa dozvedáme, že Viliamovo vojsko tvorili jednotky z Bretónska, Maine a Anjou - v jeho vojsku tvorili ľavé krídlo, Francúzi a Flámi tvorili pravé krídlo. Hlavný prúd - stred tvorili samotní Normania.

Kronikár o nich píše: "Normani strávili celú noc vyznávaním svojich hriechov a ráno prijali Kristovo telo vo svätom prijímaní. Ich pešiaci, vyzbrojení lukmi a šípmi, tvorili predvoj, zatiaľ čo jazda, rozdelená do krídel, sa držala v úzadí. Vojvoda (Viliam ) s prísnou tvárou, vyhlásil, že mu praje Boh, stojac na spravodlivej strane, a volal vojakov do zbrane... Potom začali spievať Pieseň o rolandovi, aby bojovný príklad tohto hrdinu motivoval vojakov, a volajúc Boha k účasti, začala bitka na oboch stranách s veľkým nadšením, ani jedna strana neustupovala počas väčšej časti dňa."

O anglickým bojovníkoch kronikár píše takto: "Angličania, ako sme už počuli, celú noc prebdeli, pili, spievali a ráno vystúpili bez meškania proti nepriateľovi. Všetci pešo, ozbrojení bojovými sekerami, kryjúci sa spojením svojich štítov, vytvorili tak nepreniknuteľné teleso, ktoré chránilo ich bezpečnosť."

Napriek zápisom kronikára je okolo bitky pri Hastingse veľa otáznikov. Nie je známy presný počet bojovníkov, ktorí sa je zúčastnili, ani dĺžka jej trvania. Isté je len to, že Angličania a Normani používali v boji rozdielnu taktiku. Zatiaľ čo Normani využívali modernú stredovekú jazdu, Angličania mali len pešiakov, ktorí ako hlavnú zbraň používali bojové sekery. Nimi však Normanom zasadzovali také rany, aby im spôsobili čo najväčšie straty.

Normani to však nemali ľahké aj preto, lebo Angličania vytvárali štítové hradby, ktoré boli také uzavreté a kompaktné, že dokonca ani mŕtvi bojovníci nemali ako vypadnúť spomedzi ostatných. Aby Normani anglické šíky rozdelili, a tým ich oslabili, museli použiť bojový trik: uprostred boja Viliam takticky stiahol ľavé krídlo svojej jazdy, a keď sa Haroldovo krídlo za ním pustilo a porušilo zovretosť šíku, Viliamovo vojsko ho podľa premyslenej taktiky rozsekalo na kusy.

Viliamovu účasť v boji kronikár opisuje takto: "V bitke sa obaja vodcovia (Viliam a Harold ) vyznačovali svojom statočnosťou... Viliam bol tiež pripravený povzbudzovať svojich vojakov svojím hlasom a prítomnosťou, a tiež tým, že bol prvý, kto sa vrhol do útoku na nepriateľa. Bol neľútostný a zúrivý, stratil tri vyberané kone, ktoré preňho v ten deň osedlali. Nebojácny duch a sila odvážneho veliteľa aj napriek tomu nepoľavila. Hoci ho jeho telesný strážca často v ten deň volal späť, stále odolával až pokiaľ nezískal korunu víťazstva. A bezpochyby ho chránila Božia ruka tak, že nepriateľ neprelial ani kvapku jeho krvi, hoci naňho vrhali veľa oštepov."

Viliam pri Hastingse zvíťazil, Harold na bojisku umrel - šíp ho zasiahol rovno do oka.

Opäť si dovolím poznámočku - Na hrade v Hastings síce je to už zrúcanina, je jedno pevné miesto so strechov a tam premietajú celú vojnu (obrazy z nej) a po bokoch plátna sú obrazy Harolda a Viliama v životnej veľkosti.

VILIAM DOBYVATEĽ
Ešte v tom istom roku bol Viliam na Vianoce 25. decembra vo Wesminster Abbey korunovaný za anglického kráľa. O dva roky neskôr, v roku 1068 prišla potom za Viliamom aj jeho manželka Matilda, ktorá počas jeho neprítomnosti na kontinente spravovala z Rouenu Normandiu. Aj ju po príchode na ostrovy korunovali za anglickú kráľovnú.

Viliama čakalo v Anglicku veľa práce, ale do roku 1072 si podriadil celú krajinu. Jeho vláde najdlhšie odolával sever Anglicka, okolie Yorku. Viliam tieto oblasti potrestal hladom. Pôvodnej anglosaskej šľachte odoberal pôdu a dával ju svojim prívržencom, ktorých nebolo málo. S Viliamom totiž prišlo do Anglicka asi 600 lodí a na nich 12-tisíc ľudí z rôznych vrstiev, ktorým sa ušli maličké územia.

Okrem vojakov, nosičov, slobodníkov a mnohých iných však v Viliamom prišla do Anglicka aj elita - grófi, baróni, ktorých mená sú dnes dostatočne známe. Práve táto elita získala v Anglicku hrady a panstvá ako léna. Za ich držbu sa odplácali hlavne vojenskou službou. Práve vďaka tomu sa Viliamovi podarilo zaviesť v Anglicku pevný feudálny systém a zároveň dostať novú šľachtu pod kontrolu, keďže ich majetky boli roztrúsené po celej krajine.

Viliam chcel mať o nových majetkových pomeroch v krajine jasnú predstavu, a tak dal spísať všetok majetok a pozemky v krajine. Výsledkom tohto súpisu je tzv. Domesdaybook - Kniha posledného súdu, ktorá je dnes cenným prameňom rodinnej histórie v jednotlivých anglických regiónoch.

KONIEC LEGENDÁRNEHO KRÁĽA
Po Matildinej smrti (zomrela 2. novembra 1083 v Caen, pochovaná je v Opátstve svätej Trojice v Caen v Normandii) Viliam začal čoraz častejšie prepadať záchvatom zúrivosti.

Keď pri istej príležitosti napadol mesto Mantes Viliamov kôň sa pri požiari, ktorý v meste vypukol, tak nešťastne potkol medzi žeravými trieskami, že kráľ sa kruto udrel o sedlo a upadol do bezvedomia. V bezvedomí ležal v kláštore v Rouen a celé leto 1087 potom zápasil s ťažkými zraneniami, ktorým napokon podľahol.

Pred smrťou ho navštívili synovia Viliam a Henrich, ktorí sa neskôr stali anglickými panovníkmi. Syn Robert, ktorý po otcovi zdedil divokú povahu, zdedil napokon Normandiu.

Viliam zomrel 9. septembra 1087 v Normandii. Pochovaný je v Opátstve svätého Štefana v Caen v Normandii. Zanechal po sebe desať detí: syna Roberta, ktorý sa stal ôsmym vojvodom z Normandie ako Robert II., syna Richarda, Viliama, ktorý sa stal anglickým panovníkom pod menom Viliam II. Ryšavý, syna Henricha, ktorý sa stal anglickým kráľom Henrichom I. Okrem nich mal Viliam aj šesť dcér. Bola to Cecília od svätej Trojice, Adeliza, Constance, Adela, Matilda a Agathon.

Kronikár Viliam Orderic Vital, ktorý v roku 1113 prepísal a doplnil siedmu knihu Skutky normandských vojvodov, ktorá je venovaná Viliamovi dobyvateľovi zhodnotil jeho vládu takto: "Bol veľmi prísny a prudký, takže sa nikto neopovážil robiť nič proti jeho vôli. Šľachticov, ktorí konali proti jeho vôli dal vsadiť do pút... Z dobrých vecí jeho vlády je treba spomenúť bezpečnosť, ktorá zavládla v krajine, poctivý človek mohol cestovať po celom kráľovstve s mešcom zlata, a nikto sa neopovážil niekoho zabiť, i keď od neho musel znášať čo akú veľkú krivdu. A ktokoľvek znásilnil ženu, bol vykastrovaný."

Hastingský hrad, alebo čo z neho zostalo. Na pravo je mesto, síce to nevydno najlepšie, ale ja presne viem kde sa nachádzala moja škola kde som chodila na kurz bŕŕŕŕŕŕŕ. Na pravo je mesto a na ľavo more Za fotografom trochu hore a doprava ak si dobre pamätám tak je tá premietacia miestnosť. A v pravo ako sú tie kríky tak tam sú schody a východ /vchod do hradu a ešte aj záchody (tie si pamätám :D)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Liliane Evans Liliane Evans | E-mail | Web | 27. prosince 2009 v 11:49 | Reagovat

ten hrad musí byť zaujímavý, ale čím som staršia, tým som lenivejšia :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama